Neželané úskalia informovaného súhlasu maloletých v novej českej legislatíve

Retrospektívne možno konštatovať, že aj napriek svojmu značnému veku a nejednej novelizácii, predsa len na rozdiel od novej úpravy nezavádzal a nekomplikoval poskytovanie zdravotnej starostlivosti v praxi. Podotýkam, že účelom nasledujúcich riadkov nie je venovať sa úvahám de lege ferenda, prípadne prinášať vlastné návrhy, ako riešiť vzniknutú situáciu, ale iba poukázať na aktuálne dianie a búrlivé debaty medzi českými odborníkmi na medicínske právo a samotnými lekármi.

Podobne, ako na Slovensku, tak aj v Českej republike, je základným predpisom Dohovor o ľudských právach a biomedicíne (ďalej len „Dohovor“), ktorý sa informovanému súhlasu u maloletých a osôb, ktoré nie sú spôsobilé vyjadriť súhlas, venuje v čl. 6 a 7. Je badateľná inšpirácia zákonodarcu a ods. 2 Dohovoru: „Názor maloletého sa bude brať vo zvyšujúcej miere do úvahy úmerne k jeho veku a stupňu zrelosti.“ Otázne však je, či sa v podobe § 35 cit. zákona dostavil aj želaný efekt. Podľa cit. ust. „...Vždy je však třeba zjistit názor nezletilého pacienta, který je s ohledem na svůj věk schopen vnímat situaci a vyjadřovat se, a názor pacienta zbaveného způsobilosti k právním úkonům...“, doplnený o ods. 3 Dohovoru- za predpokladu, že sa súhlas na poskytnutie zdravotníckych služieb, ktoré môžu podstatným spôsobom negatívne ovplyvniť jeho ďalší zdravotný stav, alebo kvalitu života, získať nedá, alebo je v rozpore s názorom oboch rodičov, poskytovateľ to oznámi do 24 hodín súdu, za účelom ustanovenia opatrovníka. Radek Halouzka [1] poukazuje v tejto súvislosti na extrémny príklad, kedy už aj päťročné dieťa je schopné vnímať situáciu a vyjadriť sa, že na rozdiel od svojich rodičov odmieta napr. očkovanie. V takom prípade skutočne lekárovi neostáva, len očkovanie neaplikovať a upovedomiť súd?!

Naopak, pokiaľ by sme sa riadili vyššie uvedenou literou Dohovoru, lekár by pochopiteľne prihliadol na nízky vek dieťaťa, a teda aj jeho duševnú vyspelosť a látku by aplikoval s povolením rodičov. Prax ukáže, či sa prehĺbi zahlcovanie súdov podobnými žiadosťami, keďže už dnes existuje nejedna povinnosť poskytovateľa obrátiť sa na súd, v prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti bez súhlasu.

Práve tu nastáva povestný konflikt medzi lekármi a právnikmi, podľa názoru právnika Českej lekárskej komory Miloša Mácu – sú za služby podstatne ovplyvňujúce zdravie, považované predovšetkým operácie a zákroky vykonávané na špecializovaných pracoviskách. [2] Rovnako aj Ministerstvo zdravotníctva Českej republiky očkovanie, do tejto kategórie nezaraďuje. Lekári však kontrujú, že u maloletého pacienta je mierka nebezpečenstva a závažnosti zákroku neporovnateľne citlivejšie, a teda ani samotné očkovanie z tejto kategórie nemožne vylúčiť.

Najviac diskusií vyvoláva §35 ods. 2 zákona o zdravotných službách „Jde-li o nezletilého pacienta, a) jehož zákonnými zástupci jsou rodiče, vyžaduje se 1. souhlas obou rodičů, a to k poskytnutí zdravotních služeb, které mohou podstatným způsobem negativně ovlivnit další zdravotní stav pacienta nebo kvalitu jeho života, 2. souhlas alespoň jednoho z rodičů, a to k poskytnutí zdravotních služeb, které nejsou zdravotními službami podle bodu 1, nebo k postupu podle písmene b); b) který dovršil 15 let věku, lze mu zdravotní služby poskytované registrujícím poskytovatelem poskytovat bez zjišťování souhlasu zákonného zástupce, pokud zákonný zástupce s takovým postupem vyjádří písemný souhlas, který může podmínit následným informováním o poskytnutých zdravotních službách...“   

Z tohto ustanovenia vyplýva niekoľko nezrovnalostí, spomeňme dve najzásadnejšie, a to ktoré služby možno považovať za tie, ktoré môžu podstatným spôsobom negatívne ovplyvniť zdravotný stav maloletého pacienta a rovnako aj otázka nemenej zásadná - akým spôsobom možno v reálnych životných situáciách docieliť získanie informovaného súhlasu oboch rodičov. [3]

V otázke prvej neexistuje zhoda, už spomínané očkovanie je sporné, keďže Ministerstvo zdravotníctva Českej republiky, a ani právnici ČLK ho vo  svojom výklade nezaraďujú k závažným. Naopak existuje nejeden materiál, v podobe usmerňujúcich dokumentov českých nemocníc, ktorý stanovuje, že okrem preventívnych prehliadok a neodkladnej starostlivosti je potrebný súhlas oboch rodičov pri všetkých ostatných poskytovaných službách, teda aj očkovaní. S týmto názorom súhlasia aj mnohí lekári, zákon definuje „...které mohou podstatným způsobem negativně ovlivnit...“ samotné príbalové letáčiky vylučujú špekulovanie nad relatívnosťou rizika, keďže je tam jasne uvedené.

Ako riešiť získanie súhlasu od rodiča, ktorý nežije v spoločnej domácnosti, manželia sú rozvedení, je dlhodobo odcestovaný v zahraničí, alebo sa s ním nedá nijakým spôsobom spojiť? Vychádzajúc zo zaužívaného názoru, aj keď má odporcov, že informovaný súhlas je právnym úkonom, celkom jednoducho sa naskytá možnosť udelenia plnej moci. Právnici sa snažia argumentovať ako zmluvným, tak aj v prvom rade zákonným zastúpením podľa Občianskeho zákonníka a pomáhajú si zákonom č. 94/1963 Sb. o rodine ve z. p. p., či zákonom č. 85/1996 Sb. o advokacii ve z. p. p., treba však mať na mysli zásadnú vec a to, že zákon o zdravotných službách je v tejto veci lex specialis, a ak sa už aj bavíme s splnomocnení jedného rodiča, druhým rodičom na základe zastupovania dieťaťa, vždy treba dbať o ochranu záujmov a blaha dieťaťa.

Jedným z aktuálne navrhovaných záchranných riešení, do nevyhnutnej novely zákona je, že v prípade, ak sa dostaví s maloletým iba jeden rodič, bude lekár zisťovať, v prípade potreby písomného súhlasu jeho písomné splnomocnenie, a v prípade, ak sa písomný súhlas nevyžaduje, postačí jeho prehlásenie, že je splnomocnený druhým rodičom. Situácia sa zdá byť síce vrcholne absurdná, no na zabezpečenie chodu zdravotníckych zariadení, je momentálne jediným riešením. Výsledkom iniciatívy zákonodarcu je pravý opak zefektívnenia poskytovania starostlivosti, sprehľadnenia a odbremenenia zdravotníckeho pracovníka od administratívnej činnosti.

Literatúra a poznámky

1. Bližšie: http://www.pravo-medicina.sk/detail-aktuality?new_id=524&caller_site=2&PHPSESSID=3fe9c607 d3fb3f425ccd1a713d5a80e2
2. Viac k téme: http://www.tribune.cz/clanek/25919-jak-se-zmeni-zakony-pro-pediatry-rozbor-pravnika-clk
3. Problematike sa detailne venujú odborníci v diskusii: http://zdravotnickepravo.info/kdy-je-nutny-souhlas-obou-rodicu-pri-poskytnuti-zdravotnich-sluzeb-dle-noveho-zakona-o-zdravotnich-sluzbach/#comment-81