Poskytovanie zdravotnej starostlivosti bez súhlasu pacienta

Keďže výkon zdravotnej starostlivosti takmer vždy predstavuje zásah do telesnej integrity človeka (často vo veľkom rozsahu), každý má pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a za podmienok ustanovených zákonom č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“) právo na:

• ochranu dôstojnosti, rešpektovanie svojej telesnej integrity a psychickej integrity,
• informácie týkajúce sa jeho zdravotného stavu,
• informácie o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti,
• odmietnutie poskytnutia zdravotnej starostlivosti okrem prípadov, v ktorých podľa tohto zákona možno poskytnúť zdravotnú starostlivosť bez informovaného súhlasu,
• rozhodnutie o svojej účasti na výučbe alebo na biomedicínskom výskume,
• odmietnutie odoberania a prenosu orgánov, tkanív a buniek po svojej smrti,
• zachovanie mlčanlivosti o všetkých údajoch týkajúcich sa jeho zdravotného stavu, o skutočnostiach súvisiacich s jeho zdravotným stavom, ak v prípadoch ustanovených osobitným predpisom nie je zdravotnícky pracovník zbavený tejto mlčanlivosti,
• na zmiernenie utrpenia,
• na humánny, etický a dôstojný prístup zdravotníckych pracovníkov.

Subjektom (nositeľom) týchto práv pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti je každý, nielen občan Slovenskej republiky, ale aj cudzí štátny príslušník, v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania, ustanovenou osobitným predpisom [zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v z. n. p.]. Špecifickosť osobnostných práv spočíva v ich osobitnom objekte, ktorý je ich nositeľom, a tým je človek. Z tohto dôvodu je prirodzené, že právna úprava ich ochrany (občianskoprávna, trestnoprávna, administratívnoprávna) vychádza z druhej hlavy zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“), označenej ako Základné ľudské práva a slobody, najmä z jej čl. 14 až čl. 19, a čl. 21.

Vo všeobecnosti platí, že základným predpokladom poskytnutia zdravotnej starostlivosti je jej poskytnutie s informovaným súhlasom osoby, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť (pacient) alebo osoby, ktorú si pacient určil.

Ak takou osobou je maloleté dieťa, osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo osoba s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony (ďalej len „osoba nespôsobilá dať informovaný súhlas“), poskytnutiu zdravotnej starostlivosti predchádza informovaný súhlas:

• jej zákonného zástupcu,
• opatrovníka,
• poručníka,
• inej fyzickej osoby ako rodič, ktorá má maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
• osoby, ktorá má dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti,
• osoby, ktorá má dieťa v pestúnskej starostlivosti,
• osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom a má dieťa dočasne zverené do starostlivosti,
• budúceho osvojiteľa, alebo štatutárneho zástupcu zariadenia, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu o nariadení ústavnej starostlivosti alebo rozhodnutie súdu o uložení ochrannej výchovy (ďalej len „zákonný zástupca”).

Osoba nespôsobilá dať informovaný súhlas sa podieľa na rozhodovaní v najväčšej miere, ktorú dovoľujú jej schopnosti a ošetrujúci zdravotnícky pracovník je vhodným spôsobom povinný informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti aj túto osobu.

Podľa § 6 ods. 4 zákona o zdravotnej starostlivosti je informovaný súhlas preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona, t. j. poučenie, ktorého obsahom je informácia o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 6 ods. 10 zákona o zdravotnej starostlivosti je spôsob poučenia, obsah poučenia, odmietnutie poučenia, informovaný súhlas, odmietnutie informovaného súhlasu a odvolanie informovaného súhlasu súčasťou zápisu do zdravotnej dokumentácie; ak informovaný súhlas dal zákonný zástupca. Súčasťou zápisu do zdravotnej dokumentácie je aj vyjadrenie osoby nespôsobilej dať informovaný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostl