Odmietnutie informovaného súhlasu zákonným zástupcom v prípade bezprostredného ohrozenia života

Rýchla lekárska pomoc (RLP) je privolaná k malému dieťaťu, ktoré je v bezprostrednom ohrození života. Aj napriek dôraznému poučeniu zo strany lekára, rodičia odmietajú udeliť informovaný súhlas s hospitalizáciou. A to aj s vedomím, že ich dieťa môže inak zomrieť.

Lekárovi, ktorý sa nachádza v tejto situácii, nie je čo závidieť. Hoci vidí veľkú vážnosť tohto okamihu, chtiac-nechtiac musí rešpektovať rámec súčasnej legislatívy. Celá vyššie spomenutá situácia má predovšetkým priamy súvis s právnym inštitútom informovaného súhlasu. Jeho definíciu zákonodarca formuloval v zákone č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“), konkrétne v § 6 ods. 4 ako: „preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. Informovaný súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak.“

V odborných kruhoch sa často diskutuje o možnosti brať do úvahy samotnú žiadosť o poskytnutie zdravotnej starostlivosti za akúsi obdobu informovaného súhlasu. [1] Ak by napríklad osoba privolala rýchlu zdravotnícku pomoc (RZP) pre seba samú, dalo by sa podľa nášho názoru toto jej konanie hypoteticky interpretovať ako súhlas. V prípade, ak táto žiadosť o pomoc pochádzala od tretej osoby, nebol by už podľa nás tento výklad možný.

Na túto situáciu má však rovnako vplyv piaty ods. § 6 citovaného zákona, keďže ustanovuje, že informovaný súhlas v prípade osoby, ktorá je nespôsobilá dávať tento súhlas, dáva jej zákonný zástupca. Pod legislatívnou skratkou „osoba nespôsobilá dať informovaný súhlas“ chápe právna norma maloleté dieťa, osobu pozbavenú spôsobilosti na právne úkony a osobu