Poskytovanie zdravotnej starostlivosti osobám nespôsobilým dať informovaný súhlas

Informovaný súhlas všeobecne

V prípade, že pacient je osobou plne spôsobilou na právne úkony, je si­tuá­cia jednoznačná. V zásade platí, že poskytnutie zdravotnej starostlivosti predpokladá súhlas pacienta. Tomuto súhlasu predchádza poučenie pacienta prípadne, ak to zákon výslovne nezakazuje, aj odmietnutie poučenia pacientom, preto hovoríme o „informovanom súhlase“ a nie o „súhlase“. Po takomto poučení sa pacient rozhodne, či chce, aby mu bola zdravotná starostlivosť zdravotníckym pracovníkom poskytnutá, alebo nie. Ak áno, dá informovaný súhlas, ak nie, odmietne dať informovaný súhlas.

Keď informovaný súhlas netreba....

Sú situácie, kedy informovaný súhlas nie je potrebný, a tie sú definované v ust. § 6 ods. 9 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“).

V zmysle tohto ust. sa informovaný súhlas nevyžaduje v prípade:

1. neodkladnej starostlivosti, ak nemožno včas získať informovaný súhlas, ale ho možno predpokladať, napr. bezvedomie pacienta, nemožnosť zohnať zákonného zástupcu pri náhlom ochorení maloletého dieťaťa.... Podľa Princípov práv pacientov v Európe možno súhlas pacienta predpokladať, ak pacient nie je schopný vyjadriť svoju vôľu, lekársky výkon je urgentný a z predchádzajúceho výslovného vyjadrenia vôle pacienta nie je zrejmé, že by v danej situácii súhlas odmietol dať. Predchádzajúce vyjadrenie náš právny poriadok bližšie nešpecifikuje, preto môže mať rôzne formy. Musí však byť z neho nepochybné, že ho urobila oprávnená osoba (čo je preukázateľné úradne overeným podpisom osoby na takomto dokumente) a jasná špecifikácia odmietaného úkonu a situácie, na ktorú sa vzťahuje. V tejto súvislosti uvediem rozhodnutie súdu provincie Ontário v Kanade vo veci Malette vs. Shulman (1987). V tomto prípade pacientku po nehode, nespôsobilú dať súhlas k liečbe, doviezli do nemocnice. Mala pri sebe doklad preukazujúci odmietanie transfúzie, a túto skutočnosť potvrdila aj jej dcéra. Lekár, keďže pacientke hrozila smrť, sa pre transfúziu rozhodol a pacientku zachránil. Tá následne zdravotnícke zariadenie žalovala za porušenie jej práva na odmietnutie liečby. V spore bola úspešná. V Slovenskej republike takýto prípad neevidujem, no aj u nás je evidentný trend posilňovania práva na sebaurčenie pacienta a tzv. „predchádzajúce prianie“ vyplývajúce z čl. 9 Dohovoru o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny (U pacienta, ktorý v čase zákroku nie je v takom stave, že môže vyjadriť svoje prianie, treba prihliadať na prianie, ktoré vyslovil s vykonaním zákroku skôr.) zdravotnícky pracovník musí rešpektovať,
2. ochranného liečenia uloženého súdom podľa zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v z. n. p.,
3. ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá šíri prenosnú chorobu, ktorá závažným spôsobom ohrozuje jej okolie alebo
4. ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.

V týchto prípadoch nie je dôležité, či pacient informovaný súhlas nie je schopný dať fakticky (napr. je v bezvedomí), právne (pacient je zbavený spôsobilosti na právne úkony a zákonný zástupca nie je dostupný) alebo jednoducho s poskytnutím zdravotnej starostlivosti nesúhlasí, hoci je fakticky aj právne spôsobilý dať informovaný súhlas (napr. pacient, ktorému bolo nariadené ochranné liečenie). Ako bolo uvedené, v týchto prípadoch sa informovaný súhlas nevyžaduje vôbec. V praxi som sa viackrát stretol s postupom udelenia „informovaného súhlasu“ ex post.

Išlo o situáciu, kedy nebolo možné informovaný súhlas vopred získať, ale bolo možné ho predpokladať (napr. pacient v bezvedomí) a následne po tom, čo pacient už bol schopný dať informovaný súhlas (pacient sa preberal z bezvedomia), si zdravotnícky pracovník „informovaný súhlas“ spätne vyžiadal. Takýto úkon nie je potrebný, nie je informovaným súhlasom a je právne bez efektu. Samozrejme informovaný súhlas s ďalšou zdravotnou starostlivosťou, ktorá ešte len má byť poskytnutá, je plne namieste, a je okrem už spomínaných výnimiek nevyhnutný.

Kto dáva informovaný súhlas

V zmysle ust. § 6 ods. 6 zákona o zdravotnej starostlivosti: „...Informovaný súhlas dáva, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 6a),

1. osoba, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť alebo
2. zákonný zástupca, ak osobou, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, je osoba nespôsobilá dať informovaný súhlas; takáto osoba sa podieľa na rozhodovaní v najväčšej miere, ktorú dovoľujú jej schopnosti...“

Zákonným zástupcom v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b) zákona o zdravotnej starostlivosti je:

• zákonný zástupca (rodič),
• opatrovník (určený súdom),
• poručník,
• iná fyzick