Neplatný súhlas podľa prechádzajúceho právneho stavu ako dôvod protiprávnosti konania

Štruktúru článku tvoria tri obsahové piliere: požiadavky na poučenie pacienta a jeho informovaný súhlas do prijatia zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z. z.“), následky absencie náležitého poučenia a informovaného súhlasu v podobe protiprávnosti konania a nakoniec zamyslenie sa nad otázkou bremena dokazovania. Každá z týchto častí poskytuje analýzu danej problematiky predovšetkým z optiky vnútroštátnej a medzinárodnej legislatívy a právnej vedy. Na záver článok dospieva k zisteniu, že vnímanie inštitútov informovaného súhlasu a lege artis poskytovania zdravotnej starostlivosti nemožno z dôvodu stručnej legislatívy obmedziť na formálnu rovinu, ale práve vďaka medzinárodným dokumentom možno zabezpečiť ich plné materiálne naplnenie.

Law in books vs. Law in action

Dôvod, ktorý nás viedol k napísaniu tohto článku, mal opäť raz svoj základ v reálnom živote. V tomto konkrétnom prípade síce nešlo o niečo nezvyčajné, no zodpovedať si zdanlivo jednoduchú otázku vyžadovalo hlbokú analýzu právneho stavu. Spor sa týkal poučovacej povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti voči pacientovi a jeho povinnosti získať pacientov informovaný súhlas. Žalovaná strana (poskytovateľ zdravotnej starostlivosti) tvrdila, že oba tieto predpoklady boli z jej strany splnené. Žalobca (pacient) naopak tvrdil, že tieto povinnosti boli splnené len formálne a nedostatočne. Žalobca navrhoval, aby súd z dôvodu tohto nedostatku vyhlásil konanie žalovanej strany za protiprávne. Keďže k namietanému konaniu došlo v roku 2003, posudzovalo sa podľa prechádzajúcej právnej úpravy (t. j. zákon č. 277/1994 Z. z o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov – ďalej len „zákon č. 277/1994 Z. z.“). [1] Predmetom súdneho sporu bolo vyriešenie nasledujúcich otázok:

1. Je rozsah poučenia pred zákrokom dostatočný a možno podpis pacienta vyhodnotiť ako platne udelený informovaný súhlas?
2. Pokiaľ nie, možno potom postup poskytovateľa považovať (z dôvodu absencie náležitého poučenia a informovaného súhlasu) za protiprávny?
3. Kto je povinný preukazovať skutočnosť, že pacient bol poučený a udelil platný súhlas? Pacient ako žalobca? Poskytovateľ ako žalovaný?

Pre zodpovedanie prvej otázky bolo potrebné vedieť, ako malo vyzerať poučenie a získanie súhlasu v roku 2003 a následne porovnať ho s tým, ako poučenie a získanie súhlasu prebiehalo. Teda či právom kladené požiadavky boli materiálne naplnené.

Požiadavky pre poučenie pacienta a jeho informovaný súhlas do prijatia zákona č. 576/2004 Z. z. [2]

Legislatíva Slovenskej republiky

Zákon č. 277/1994 Z. z. ustanovoval [3], že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti má osoba voči zdravotníckym pracovníkom a iným odborným pracovníkom v zdravotníctve právo nanáležité poučenie najmä o povahe ochorenia, potrebných zdravotných výkonoch, o možnosti rizika a zdravotnej prognóze.

V čase poskytovania zdravotnej starostlivosti (v roku 2003) bol súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky aj Dohovor o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny [4]. Tento dohovor o.i. v Čl. 5 upravuje, že zásah v oblasti zdravia sa môže vykonať iba vtedy, ak osoba, ktorej sa týka, bola informovaná a so zásahom vyjadrila súhlas. Pred zákrokom musí byť osoba primerane informovaná o jeho účele a povahe, ako aj o následkoch a rizikách zákroku. Príslušná osoba môže svoj súhlas kedykoľvek slobodne zrušiť.

Dôvodová správa k Dohovoru o biomedicíne [5] definuje a vykladá bližšie obsah tohto článku. V bode 34, 35, 36uvádza, že tento článok sa zaoberá súhlasom a potvrdzuje na medzinárodnej úrovni už dobre zavedené pravidlo, že nikto nemôže byť v zásade nútený podstúpiť zákrok bez jeho súhlasu. Ľudské bytosti preto