Medicínske omyly zdravotníckych pracovníkov

Každý pacient, ktorý vyhľadá lekársku pomoc, očakáva, že zdravotná starostlivosť mu bude poskytnutá lege artis, čiže bezchybne a správne. Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti je mimoriadne dôležité, aby bola poskytnutá správne už pri prvom styku zdravotníckych pracovníkov s pacientom, teda pri jeho vyšetrení a diagnostike, pretože práve od tohto bodu sa odvíja ďalší postup a stanovenie liečby.

Pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti pacient v určitej miere podstupuje riziko, že práve v jeho prípade nastanú okolnosti, ktoré v konečnom dôsledku vyústia do medicínskeho omylu. V poslednom období sú čoraz viac medializované prípady pochybenia lekárov a ostatných zdravotníckych pracovníkov, ktoré spočívajú v závažnom poškodení zdravia, ktoré nielen fyzicky, ale aj psychicky ovplyvnia pacientovo zdravie, a v najhoršom prípade spôsobia jeho smrť. V niektorých štátoch, napríklad v USA sú medicínske omyly podľa štatistík až treťou najčastejšou príčinou smrti pacienta, na základe ktorých ročne zomrie od 250 000 až do 400 000 pacientov. [1] Nie je len v záujme pacienta, ale aj v záujme zdravotníckych pracovníkov dané omyly minimalizovať a zabezpečiť v čo najväčšej možnej miere pacientovi tie najlepšie podmienky pri celom procese poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Klasifikácia omylov

Pri pojme medicínsky omyl si mnohí predstavia najmä pochybenie lekára pri operačnom zákroku. Daný pojem však musíme ponímať v širšej rovine a subsumovať pod neho nielen konanie lekára, príp. ostatných zdravotníckych pracovníkov pri operačnom zákroku, ale aj konanie iných osôb už pri začatí poskytovania zdravotnej starostlivosti, napr. pri ambulantnom vyšetrení alebo nesprávnej diagnostike pacienta. „Pochybenie ošetrujúceho personálu môže mať rozličný charakter – od jednorazového zlyhania manuálnej zručnosti, cez pochybenie v zložitej diagnostickej úvahe až po nesprávnu terapiu. V prípade akéhokoľvek pochybenia závisí iba od jeho stupňa závažnosti a druhu, či nastane následok v podobe poškodenia zdravia pacienta alebo dokonca jeho smrť.“ [2]

Podľa Harrisona môžeme medicínske omyly klasifikovať napríklad aj nasledovne:

1. Diagnostické omyly – omyl v diagnóze alebo neskoré určenie pacientovej diagnózy, využívanie nemoderných testov alebo terapie, nesprávne vyhodnotenie pacientových testov a výsledkov,
2. Omyl v liečbe – omyl vo vykonaní operácie, zdravotnej procedúry alebo testu, omyl vo vykonaní liečby, omyl v dávkovaní alebo v metóde požitia liečiva, nedostatočná zdravotná starostlivosť,
3. Omyl v prevencii – nedostatočný monitoring pacienta,
4. Ďalšie omyly – nedostatočná komunikácia, chyba prístroja, iné systémové chyby. [3]

K problematike diagnostického omylu považujeme za potrebné poukázať na skutočnosť, že „diagnostický omyl sám o sebe nemožno považovať za protiprávne konanie, a nemôže preto založiť ani právnu zodpovednosť za následky na zdraví, ktoré vyvolal. Takým sa okrem iného, môže stať v prípade, ak lekár nehodnotil v diagnostickom procese, zahŕňajúcom tiež i jeho rozhodovanie o použití alebo nepoužití dostupných diagnostických metód, zistiteľný stav podľa súčasných poznatkov lekárskej vedy.“ [4]

Ďalším kritériom, ktorým môžeme diferencovať omyly, je osoba zodpovedná za omyl. Osobou, ktorá môže pochybiť pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti môže byť lekár, sestra, farmaceut, ale zodpovedný môže byť aj samotný pacient. Najrizikovejšou skupinou pri medicínskych omyloch sú deti, ktoré ešte v dostatočnej miere nevedia vyjadriť ich pociťované problémy. Predošlý prezident SLK MUDr. Marián Kollár sa k tejto problematike vyjadril nasledovne: „Ak preukázaným pochybením lekára alebo iného zdravotníckeho pracovníka dôjde k takejto tragédii, mal by za to niekto niesť zodpovednosť. Každý, kto zanedbal svoje povinnosti, mal by za svoje konanie znášať aj adekvátne následky. A predovšetkým, ak ide o život pacienta. Je veľmi dôležité, aby sa všetky pochybenia, ktoré smerujú k nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti, objektívne vyšetrili a bola vyvoden