Možné následky nesprávneho vedenia zdravotnej dokumentácie

Dokazovanie v medicínskych sporoch

Na začiatok je vhodné v krátkosti poukázať na východiská dokazovania v právnych sporoch v Slovenskej republike.

Procesné dokazovanie predstavuje najvýznamnejšiu etapu sporového konania.

Súčasná právna úprava a prax kladú na pacienta v pozícii žalobcu veľmi vysoké nároky. Pacient je procesnou stranou, ktorá je zaťažená dôkazným bremenom. Inak povedané, je to pacient, kto musí preukazovať všetky predpoklady zodpovednosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti za vzniknutú škodu na zdraví.

V prípade medicínskych sporov však pacient musí tvrdiť a preukázať skutočnosti, ktorým nerozumie vôbec alebo veľmi málo, nakoľko majú odbornú povahu, viažu sa na udalosť, počas ktorej pacient nebol pri vedomí, alebo mal zníženú rozlišovaciu schopnosť.

Pre pacienta je tak dôležité, aby sa dostal ku informáciám, ktoré mu umožnia uplatniť jeho nároky. Základným nástrojom, z ktorého by mohol pacient tieto informácie získať, je zdravotná dokumentácia, ktorá by mala obsahovať všetky relevantné informácie o jeho zdravotnom stave, poskytnutej zdravotnej starostlivosti, liečebnom režime a podobne.

Práve tieto medicínske prípady viedli postupne k odlišnému nazeraniu na praxou zavedenú povinnosť unesenia dôkazného bremena len zo strany pacientov.

Takto sa to postupne stalo napríklad v niektorých prípadoch v Nemeckej republike, keď chýbajúca zdravotná dokumentácia viedla k rozhodnutiam o dôvode na obrátenie dôkazného bremena. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti teda bol povinný preukázať správnosť postupu svojich zamestnancov, inač sa postup považoval za non lege artis. [2]

Prenesenie alebo obrátenie dôkazného bremena nájdeme aj v rozhodnutí Ústavného súdu v Českej republike zo dňa 13. júna 2006, sp. zn.: Pl. ÚS 75/04, ktorý má za to, že je na súde, aby vzhľadom na konkrétny prípad zvážil rozloženie dôkazného bremena medzi strany sporu.

Aplikácia rozloženia dôkazného bremena nebude v praxi jednoduchá a bude si vyžadovať posúdiť každý prípad samostatne, čo preukazuje aj nasledovný prípad.

Úvod do prípadu

V rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky z 2. mája 2015, sp. zn. 25 Cdo 765/2015 posudzovaný prípad maloletého žalobcu, ktorý sa v zmysle predpisu č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) domáhal nároku na náhradu škody na zdraví v peniazoch. V tomto prípade došlo k poskytnutiu zdravotnej starostlivosti zo strany žalovaného v prvom rade (nemocnica) a druhom rade (záchranná zdravotná služba) žalobcovi, ktorý namietal postup non lege artis spočívajúci v nevykonaní cisárskeho zákroku a prevozu na zodpovedajúce zdravotnícke pracovisko. Najvyšší súd ČR rozhodoval v senáte zloženom z predsedu JUDr. R. W. a sudcov JUDr. M. Š. a JUDr. P. V.