Mapa medicínskej legislatívy (III.)

(pokračovanie – 1. časť, 2. časť článku)

V minulom čísle sme sa venovali zákonu č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v z. n. p. a zákonu č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. V tomto článku si vysvetlíme ustanovenia zákona č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o záchrannej zdravotnej službe“) a zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z. z.) v z. n. p. (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“).

Zákon o záchrannej zdravotnej službe

Zákon o záchrannej zdravotnej službe, ako už z názvu vyplýva, je zameraný na právnu úpravu záchrannej zdravotnej služby (ďalej len „ZZS“), ktorú zabezpečujú dva subjekty:

1. operačné stredisko tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby (ďalej len „operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby“ alebo „OS ZZS“) a
2. poskytovatelia zdravotnej starostlivosti na základe povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby (ďalej len „poskytovateľ záchrannej zdravotnej služby“).

Zákon ďalej definuje pojmy ako nehoda s hromadným postihnutím, stanica záchrannej zdravotnej služby, operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby a zásahové územie.

Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby bolo zriadené Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva“) Zriaďovacou listinou č. 18228 – 5/2005 – SP s účinnosťou od 15. 7. 2005.

Operačné stredisko sa riadi pokynmi koordinačného strediska a podľa tohto zákona je povinné najmä:

1. riadiť, koordinovať a vyhodnocovať činnosť ZZS tak, aby sa zabezpečila jej plynulosť a nepretržitosť,
2. zabezpečiť technické podmienky na telekomunikačné prepojenie a prenos informácií s poskytovateľmi záchrannej zdravotnej služby zariadeniami ústavnej zdravotnej starostlivosti a s ostatnými zložkami integrovaného záchranného systému,
3. zabezpečiť a uchovávať dokumentáciu príjmu tiesňového volania a realizácie odozvy na tiesňové volanie vrátane zvukového záznamu,
4. podieľať sa v spolupráci s koordinačným strediskom na koordinovanom postupe na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti pri nehode s hromadným postihnutím osôb,
5. zabezpečiť na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti materiálno-technické vybavenie, jeho vyhovujúci stav, úplnosť, kontrolu exspirácie a dopravu na miesto zásahu pri odstraňovaní následkov nehody s hromadným postihnutím osôb,
6. zabezpečenie odbornej prípravy zamestnancov.

Dozor nad činnosťou OS ZZS vykonáva zriaďovateľ, takže podozrenie z pochybenia OS ZZS (napr. nevyslanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, vyslanie iného typu ambulancie ZZS) preveruje ministerstvo zdravotníctva, nie Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „Úrad“). OS ZZS je však povinné na požiadanie vydať Úradu zvukový záznam príjmu tiesňového volania a realizácie odozvy na tiesňové volanie.

Zákon vymedzuje povinnosti poskytovateľa záchrannej zdravotnej služby. Poskytovateľ je povinný najmä:

1. vytvoriť systém nepretržitej kontroly, riadenia a koordinácie síl a prostriedkov tak, aby bol pripravený zabezpečiť plynulosť a nepretržitosť poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti,
2. zabezpečiť prevádzkové podmienky stanice ZZS tak, aby bol zabezpečený výjazd ambulancie do jednej minúty od prijatia pokynu koordinačného strediska alebo OS ZZS; túto povinnosť si laická verejnosť často zamieňa s povinnosťou ambulancie dôjsť na miesto určenia do určitého času,
3. zriadiť stani