Judikatúra Najvyššieho súdu SR: Dyspeptický syndróm u pacientov

Prvý prípad

Rozhodnutie Úradu pre dohľad

Nebohý pacient trpel od roku 1996 vysokým krvným tlakom, pričom v posudzovanom období trpel dyspeptickými ťažkosťami. Ako sa neskôr spätne zistilo, tieto ťažkosti boli spôsobené dissekciou brušnej aorty. Na podnet pozostalých začal v tejto veci konať Úrad pre dohľad. Na vypracovaní odborných stanovísk participovali 4 odborní konzultanti, z toho dvaja z odboru vnútorného lekárstva a dvaja z odboru cievnej chirurgie. Odborní konzultanti údajne konštatovali, že zdravotnému stavu nebohého nebola venovaná dostatočná pozornosť, pričom správne a včasné diagnostikovanie mohlo viesť k urgentnému chirurgickému riešeniu pacienta. Úrad pre dohľad dospel nakoniec k záveru, že došlo k nesprávnemu poskytnutiu zdravotnej starostlivosti tým, že: „počas hospitalizácie nebohého Ing. R. M. na infekčnom oddelení NSP v čase od 16. februára 2006 do 19. februára 2006, nebola venovaná adekvátna pozornosť všetkým ťažkostiam pacienta, neboli zabezpečené všetky bežne dostupné diagnostické metódy a postupy smerujúce ku komplexnému posúdeniu zdravotného stavu pacienta, liečba preto nebola cielená, dostatočná a komplexná.“ Za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“) bola poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti 14. júna 2006 uložená pokuta vo výške 100 000 Sk (3 319,39 €). Proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu podal poskytovateľ zdravotnej starostlivosti rozklad, ale druhostupňový orgán jeho rozklad 21. augusta 2006 zamietol a rozhodnutie o uložení pokuty potvrdil.

Rozhodnutie krajského súdu

Proti rozhodnutiu Úradu pre dohľad podal poskytovateľ zdravotnej starostlivosti žalobu na krajskom súde, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žalobca považoval vyjadrenia konzultantov za nepostačujúce a tvrdil, že vo veci malo byť nariadené znalecké dokazovanie. Z protokolu o vykonanom dohľade zo dňa 27. marca 2006 podľa krajského súdu vyplynulo, že u nebohého pacienta: „nebola venovaná adekvátna pozornosť ďalším ťažkostiam, pričom chýbalo celkové klinické vyšetrenie a vyšetrenie kardiológa a neurológa a v chorobopise pacienta nebol záznam o realizácii bežných klinických vyšetrení (RTG vyšetrenie srdca, pľúc, elektrokardiogram, ECHO, ... atď.), napriek tomu, že kardiálne príznaky a bolesti na hrudníku a chrbte pretrvávali a boli signifikované pre akútnu dissekciu, pričom bolo jednoznačne konštatované, že tento pacient patril so svojimi kardiálnymi a dissekčnými príznakmi na interné oddelenie a rádiodiagnostické oddelenie za účelom urgentného vyšetrenia.“ Podľa krajského súdu bola pri včasnom a správnom diagnostikovaní a rýchlom transporte do kardiochirurgického centra možná intervencia. Správne orgány zistili podľa krajského súdu dostatočne skutkový stav a podľa odborných vyjadrení nebola pacientovi správne poskytnutá zdravotná starostlivosť. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v pozícii žalobcu teda porušil podľa súdu § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti. Krajský súd sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí žalovaného a žalobu 30. októbra 2007 zamietol s odôvodnením, že znalecké dokazovanie by malo byť nariadené len v prípade, ak by žalobca namietal konkrétne nedostatky v záveroch konzultantov.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

Proti rozhodnutiu krajského súdu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodoval Najvyšší súd SR. Žalobca požadoval zmenu rozsudku krajského súdu, pretože na jednej strane krajský súd konštatoval, že pri posúdení jeho zodpovednosti ide o odbornú