Znalecké dokazovanie, súkromný znalecký posudok a pojem (non) lege artis v medicínsko-právnych sporoch

V tomto príspevku sa venujeme nielen znaleckému dokazovaniu ako takému, ako aj komparácii predchádzajúcej právnej úpravy s tou súčasnou a pojmu (non) lege artis z hľadiska právnika a zdravotníckeho pracovníka, pričom snahou autorov nie je komplexný rozbor problematiky znaleckého dokazovania v medicínskych sporoch, ale poukázanie na zmeny a nové právne inštitúty, ako je súkromný znalecký posudok.

Znalecká činnosť v medicínskych sporoch

V medicínskych sporoch, pri ktorých súd musí rozhodovať o odbornej otázke, je rozhodujúcim dôkazným prostriedkom znalecký posudok, ktorého postavenie je v zásade nezastupiteľné. Vyriešenie otázky, či poskytovateľ zdravotnej starostlivosti postupoval správne – lege artis [1] alebo zodpovedanie otázky, či nesprávny postup bol/nebol v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou na zdraví, či dokonca exitom pacienta, je primárne na pleciach znalca v konkrétnom medicínskom odbore, resp. znaleckého ústavu [2]. Keďže znalecké dokazovanie hrá nepochybne „prvé husle v orchestri dôkazných prostriedkov“, považujeme za dôležité tejto téme venovať intenzívnejšiu pozornosť.

Znalecká činnosť v medicíne je ťažiskovou záležitosťou pri riešení medicínskych sporov týkajúcich sa náhrad škody na zdraví a náhrad nemajetkovej ujmy v peniazoch. V posledných rokoch je zvýšený záujem o znalecké posudky najmä v oblasti medicíny. Tento stav je spôsobený aj narastajúcim počtom súdnych sporov o náhradu škody na zdraví a náhradu nemajetkovej ujmy. Súčasne však už pred samotným súdnym sporom „poškodená strana“ chce mať jasno, či pochybenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti je len jej osobnou domnienkou alebo naopak, či objektívne došlo k poškodeniu jej zdravia v dôsledku nesprávneho postupu (non lege artis) poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

V súdnej praxi sa ukazuje, že v prípade odborne spracovaného znaleckého posudku, ktorý si znalec dokáže v rámci súdneho konania aj obhájiť, má súd vytvorené podmienky pre formulovanie presvedčivého rozhodnutia.

Významný prelom v praxi vyhotovovania znaleckých posudkov pre súdne konanie nastal prijatím Civilného sporového poriadku, ktorý zaviedol nové podmienky pre znalecké dokazovanie v konaní. Do súdnej praxe sa zavádza nový inštitút „súkromný znalecký posudok“, ktorý môže výrazným spôsobom ovplyvniť rýchlosť a efektívnosť medicínskych sporov. To, či sa tak skutočne stane, však podľa názoru autorov môže ukázať až samotná prax.

Znalecké dokazovanie podľa Civilného sporového poriadku a jeho odlišnosti

Znalecké dokazovanie počas účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v z. n. p. – „ďalej len Občiansky súdny poriadok“ (účinný do 30. júna 2016) bolo upravené v ust. § 127 (cit.): „Ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môže tiež uložiť, aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov, môžu podať spoločný posudok. Namiesto výsluchu znalca môže sa súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným posudkom znalca.“

Od 1. júla 2016 vstúpil do účinnosti Civilný sporový poriadok, ktorý upravil aj samotné znalecké dokazovanie, ktoré je kruciálnym dôkazným prostriedkom v medicínskych sporoch, pretože rozlišuje medzi odborným vyjadrením a znaleckým dokazovaním.

Odborné vyjadrenie

Prvou zmenou oproti predošlej úprave je skutočnosť, že v prípade potreby odborných znalostí si súd (primárne) na návrh účastníka konania vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby. [3] Podľa predchádzajúcej právnej úpravy by si súd v prípadoch potreby posúdenia skutočnosti, na ktoré sú potrebné odborné znalosti, ustanovil počas civilného konania znalca z príslušného medicínskeho odboru a zadal vypracovanie znaleckého posudku. [4] Ustanovenie znalca, ktoré v minulosti bolo prvou voľbou súdov, sa podľa nového Civilného sporového poriadku stalo z dôvodu hospodárnosti a zníženia nákladov konania až sekundárnym riešením.

Otázkou je – koho zákonodarca označuje za „odborne spôsobilú osobu“. Ide v prípade medicínskych sporov o akéhokoľvek zdravotníckeho pracovníka alebo posledného ošetrujúceho lekára alebo znalca alebo inú osobu spĺňajúcu kritériá odbornosti?

V zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. sú úkonmi znaleckej činnosti najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie. Z uvedeného vyplýva, že na vyhotovovanie odborných vyjadrení na účely civilných konaní predpokladané ustanovením § 206 Civilného sporového poriadku môžeme pod