Svedecká výpoveď zdravotníckeho pracovníka

Svedecká výpoveď je významným dôkazným prostriedkom, na ktorom častokrát stojí a padá úspech žalobcu v súdnom konaní. O význame a dôkaznej sile svedeckej výpovede v porovnaní s čestným vyhlásením Krajský súd v Žiline povedal nasledovné (cit.): „Rovnako podstatná je aj skutočnosť kvality vykonaných dôkazov a ich hodnovernosti z hľadiska ich vierohodnosti, keď v prípade podania nepravdivého čestného vyhlásenia hrozí zodpovednosť len za priestupok, avšak v prípade nepravdivej svedeckej výpovede hrozí trestnoprávna zodpovednosť. Už len rozdielom zodpovednosti za podanie čestného vyhlásenia ako listinného dôkazu a podaním svedeckej výpovede možno zdôrazniť význam svedeckej výpovede ako dôkazného prostriedku.“ [1]

Musím ísť vypovedať pred súd, keď som predvolaný?

Áno, na súd sa na predvolanie musí dostaviť každý. Súčasne sa zdravotnícky pracovník musí podvoliť aj overeniu jeho totožnosti, no vypovedať v každom prípade nemusí. Ani presvedčenie svedka o tom, že o veci nič neviete, už si na to nepamätá, alebo že na žiadnom výkone súvisiacom s konkrétnym pacientom neparticipoval, nie je samo osebe ospravedlnením spod povinnosti dostaviť sa pred súd. Až priamo pred sudcom bude potrebné zdôvodniť presvedčenie svedka o tom, že o danej veci nevie nič, resp. už si na to nepamätá. Svedeckú výpoveď upravujú ustanovenia § 196 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „CSP“).

Primárnou povinnosťou svedka je vypovedať pravdivo a nič nezamlčovať, pričom krivá výpoveď je trestným činom. K tomu poukazujeme napríklad na konštatáciu Krajského súdu v Trenčíne (cit.): „Prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona, sa dopustí ten, kto ako svedok v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní alebo na účely trestného konania v cudzine pred prokurátorom alebo policajtom, alebo pred sudcom medzinárodného orgánu uznaného Slovenskou republikou uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, alebo kto takú okolnosť zamlčí. Krivá výpoveď sa pritom musí týkať okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie. K naplneniu subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel páchateľa, ktorý musí zahrňovať aj skutočnosť, že ide o okolnosť, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, pričom postačuje úmysel eventuálny.“ [2]

V prípade, ak by nebolo hospodárne, aby svedok cestoval priamo na súdne pojednávanie do mesta, kde súd sídli, zákon počíta s dvoma alternatívami ako môže svoju výpoveď podať. Je to možnosť písomnej odpovede na otázky podľa ust. § 196 ods. 3 CSP alebo realizácia výsluchu dožiadaním. K tomu právna úprava uvádza (cit.): „Procesný úkon, ktorý by súd mohol vykonať len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami, alebo ktorý v jeho obvode nemožno vykonať, vykoná na dožiadanie iný súd. Súd vykoná dožiadanie prípisom, v ktorom uvedie údaje zo súdneho spisu, ktorých znalosť je potrebná na riadne vykonanie procesného úkonu. Dožiadaný súd podľa povahy veci a podľa toho, čo pri vykonávaní procesného úkonu vyšlo najavo, vykoná aj ďalšie nevyhnutné procesné úkony v dožiadaní neuvedené.“ [3] Aj napriek tomu, že o využití spomenutých alternatívnych spôsoboch podania svedeckej výpovede rozhoduje výlučne súd, v prípade, ak bude svedok považovať za účelné využiť niektorý z uvedených postupov, môže to súdu oznámiť vopred (napríklad e-mailom alebo telefonicky). Rozhodovanie o týchto možnostiach bez podania podnetu súdu je v praxi nepravdepodobné, keďže súd vždy preferuje osobnú prítomnosť svedka na pojednávaní.

Svedok má ďalej právo vedieť, v akej veci bude vypovedať, pričom najprv má hovoriť monologicky a následne odpoveda