Záchranná zdravotná služba – história, súčasnosť a perspektívy

♦ Po promócii ste boli 22 rokov anestéziológom a intenzivistom, takže k záchranke ste nemali nikdy ďaleko. Pracujete v nej prakticky od r. 1976, takže na úvod trocha histórie. Aké boli vaše začiatky?

Záchranná služba Bratislava bola priradená ku Klinike anestéziológie a prednosta sa rozhodol z lekárov záchranky urobiť anestéziológov. Mladých, ktorí sa nemohli brániť, preradil na záchranku. Tak som sa tam ocitol z večera do rána a len vďaka záchranárom, ktorí sa ma ujali, sme to prežili – aj ja, aj pacienti. Záchranárom som za to vďačný, práca sa mi zapáčila. Robil som asi rok a pol pravidelne, potom ďalších 18 rokov príležitostne a od 1998 na plný úväzok. Baví ma to stále.

♦ Ak porovnáte štatistiky z minulosti a napríklad po r. 2000, dá sa na nich demonštrovať pozitívny vývoj záchrannej zdravotnej služby na Slovensku alebo tento vývoj treba hodnotiť z iného hľadiska (napr. jej personálneho a materiálneho vybavenia)?

V záchrannej zdravotnej službe (ďalej aj „ZZS“) sa mení všetko: zloženie diagnóz, posádok, vybavenie, vzdelanie a kvalifikácia. Pred 38 rokmi boli v bratislavskom kraji 3 posádky, po jednej s lekárom v Bratislave a Malackách, záchranárska v Bratislave len v pracovnej dobe. Pred koncom storočia pribudla posádka v Pezinku/Modre na striedačku a v Senci. Dnes je v kraji 26 posádok nonstop. V mojich začiatkoch boli výjazdy k astmatickým záchvatom, arytmiám, edémom pľúc, cievnym príhodám a k úrazom. Dnes je astma vzácna, neskutočne pribudlo hypertenzií, neuróz, fóbií a alkoholikov pod pláštikom sprievodných diagnóz ako epilepsia, úrazy, abstinenčné príznaky alebo jednoducho „neschopných chôdze“. Po zavedení nových zákonov v zdravotníctve sa ZZS otvorila a odštátnila a ja chválim bývalého ministra Zajaca, ktorý prostredníctvom záchraniek urobil veľmi veľa pre obyvateľov Slovenska. Počet posádok sa zvýšil v priebehu pár mesiacov zo 100 na 270. Štát by nikdy na toto zvýšenie nenašiel peniaze, súkromné firmy do toho išli za presne definovaných podmienok. Podmienky sú rovnaké pre všetkých: povinné vybavenie podľa európskej normy, predpísaná kvalifikácia personálu, kontroly poisťovňami a povinnosť výjazdu okamžite na pokyn operačného strediska. Do histórie odišli staré sanitky Škoda 1203 so starým, poruchovým, nekompletným vybavením a prišli moderné Ambulancie s vybavením porovnateľným s Rakúskom a Nemeckom. Vzdelanie zdravotníckych záchranárov je jedno z najlepších vo svete – v súčasnosti je najvyššie univerzitné bakalárske vzdelanie v trvaní 3 rokov. Pre lekárov bola zavedená špecializácia v urgentnej medicíne a medicíne katastrof ako základná lekárska špecializácia. Je to medzinárodnými organizáciami deklarované ako cieľ, ale sme medzi 10 krajinami v Európe, kde to aj naozaj tak je. Špička našich lekárov a zdravotníckych záchranárov je porovnateľná so špičkou vo svete (Kanada, USA, Japonsko, EÚ).

♦ Od roku 1998 ste v záchrannej službe nepretržite až do dnešných dní. Stáli ste pri zrode novodobej záchrannej služby po roku 1990, neboli ste však v centre diania a nemali ste také možnosti ovplyvňovať jej chod, aké máte dnes. Ako to hodnotíte s odstupom času? Keby ste vtedy boli mali tú možnosť, čo by ste boli chceli, aby sa urobilo inak?

Keby...? Aj v rámci EÚ sú diametrálne rozdiely medzi systémom záchranných služieb a nikto nevie povedať, ktorý je najlepší. Sú v tom historické reminiscencie, rozdiely v ekonomickej sile štátov sa odrážajú najviac v platoch personálu a v cene pre samoplatiteľov, vybavenie je cenovo rovnaké. Nevadilo by mi, ak by záchranka bola súčasťou ministerstva vnútra tak ako hasiči a horská záchranná služba. Ale zdravotníci u nás nie sú zvyknutí na polovojenskú disciplínu... Ak by to bolo na mne, záchr