Slovenské zdravotníctvo očami lekára – špecialistu

♣ Pred vstupom do neštátnej zdravotníckej praxe ste pracovali na oddelení funkčnej diagnostiky NsP Piešťany. Teraz sa po desiatich rokoch vraciate sa do štátneho zariadenia, môžete porovnať pomery v nich vtedy a teraz? K lepšiemu sa určite zmenilo prístrojové vybavenie, ale čo ostatné? Napr. vzťahy medzi zdravotníkmi navzájom alebo vzťahy medzi zdravotníkmi a pacientmi?

Porovnávať sa obe zariadenia nedajú. Môžem zhodnotiť to, ako sa za desať rokov zmenila ambulantná prax, ako sa zmenila piešťanská nemocnica a ako vnímam moje nové pracovné prostredie. Špeciálna súkromná starostlivosť má svoje problémy, ale je podľa mňa medicínsky zrelšia, prenos nových informácií do praxe je rýchlejší, technické vybavenie, ako aj estetika prostredia výrazne pokročili (osobná zodpovednosť funguje). Spomínané OFD bolo pred mojim odchodom externým pracoviskom SZU pre výuku UZ diagnostiky. Dnes je zlikvidované personálne (odišli ďalší lekári), organizačne (24-hodinové príslužby pre USG a ECHOKG sa zrušili) aj priestorovo. Ale ako optimista prichádzam do nového prostredia s predstavou, že aj v priestoroch, na ktorých poznať desaťročia chýbajúcej systematickej obnovy (lebo nie je za čo), sa dá tvoriť kolegiálne prostredie na základe spolupráce a vzájomnej úcty. Aj to môže byť jedna z úloh prednostu, na ktorú sa teším.

♣ Kde je podľa vás príčina dehonestácie a demotivácie lekárskeho stavu?

Rozdelím to: demotivácia nie je všeobecná, len vďaka motivácii – a často nie ekonomickej – si zdravotníctvo udržiava slušnú odbornú úroveň aj napriek systematickej dehonestácii práce zdravotníkov novinármi. Ľudia majú radi senzácie – a tak sa často ako prvá večerná správa ponúka problém zo zdravotníctva. A že tisíce iných životov lekári zachránia, o tom prvá správa spravodajstva nebola nikdy. Iný príklad. V časopise leteckej spoločnosti pri lete „za mláku“ boli na štyroch stranách postavy elegantných pánov: najlepší chirurg USA, najlepší internista USA... U nás si to neviem predstaviť, zloba sa v ľuďoch pestuje programovane. K tomu prichádzajú nekompetentné kroky ministerstva a poisťovní, generujúce konflikty medzi lekármi navzájom aj medzi pacientmi a zdravotníckym personálom.

♣ Čo je potrebné na to, aby sa konečne niečo pohlo k lepšiemu v slovenskom zdravotníctve? Je chyba v komunikácii medzi členmi pracovných skupín alebo v politicko-odbornej rovine?

Ťažká otázka, je veľa faktorov, ktoré to podmieňujú. Z tých neekonomických je to dôležitá apolitická komunikácia, akceptovanie názorov odbornej komunity pri tvorbe legislatívy, kontinuita reformných krokov nepodliehajúca výmene politických garnitúr, odpolitizovanie obsadenia riadiacich funkcií, no a určite aj cieľavedomá PR. V tej ekonomickej rovine je to efektívne využívanie financií – ak cca 13 % končí mimo zdravotnú starostlivosť zo známych dôvodov, nebude nikdy dobre.

♣ Častým dôvodom sťažností pacientov lôžkových zariadení je prístup personálu a komunikácia s pacientom. Máte na klinike person