Slovenské zdravotníctvo očami mladej všeobecnej lekárky

♣ Prečo ste si vybrali práve všeobecné lekárstvo?

Všeobecné lekárstvo som si nevybrala hneď po škole. Pôvodne som chcela byť anestéziologička. Keďže mi ale táto sféra medicíny veľmi nevyhovovala, hľadala som nejaký iný odbor, ktorý by mi viac sedel. Všeobecné lekárstvo mi „padlo akoby z neba“, keď jeden lekár z nášho mesta hľadal zástupcu na ambulanciu.

♣ Akým procesom ste prešli, kým ste začali samostatne pracovať?

Náročným a stresujúcim. Aj keď pán doktor, ktorému som pomáhala so zastupovaním, mi to vrátil v podobe ponuky stáleho miesta s urobením si špecializačnej skúšky pod jeho vedením, nezdalo sa mi celkom férové, že mi celé 3-ročné obdobie predatestačnej prípravy dáva plat a ja cirkulujem po nemocnici. Mala som šťastie, že rok som mohla byť zaradená do programu na podporu vzdelávania zdravotníckych pracovníkov a bola som platená z eurofondov.

♣ Myslíte si, že rezidentný program dokáže zvrátiť neutešenú situáciu vo všeobecnom lekárstve?

Verím, že áno, aj keď si myslím, že financie by sa mali hľadať skôr v štátnom rozpočte ako z eurofondov.

♣ Koľko v priemere stojí príprava absolventa na post začínajúceho všeobecného lekára?

Plat som dostávala 3 roky a 3 mesiace vo výške 700 € btto. Dostávala som aj stravovacie lístky. Keď som odcirkulovala všetky stáže a splnila všetky podmienky, išla som na špecializačnú skúšku, necelý mesiac som mala aj študijné voľno pred skúškou. Voľno som si veľmi nebrala, keďže som chcela mať všetko čo najskôr odcirkulované. Poplatky za atestáciu a nejaké tie povinné kurzy som si platila sama, čo mohlo vyjsť na cca 1 000 €.

♣ Boli ste na nejakých vzdelávacích podujatiach a mohli ste si ich finančne dovoliť?

Domáce konferencie som si platila sama, tie som si mohla dovoliť. Raz som bola na zahraničnej konferencii v Prahe, kde sa uskutočnila svetová konferencia Rodinných lekárov a praktických lekárov WONCA 2013. Konferenciu platila naša spoločnosť SSVPL, čím chcela podpori