Sú sociálne služby na Slovensku skutočne sociálne? (I.)

♦ Boli ste riaditeľom malej regionálnej nemocnice, ktorá sa transformovala na neziskovú organizáciu, poskytujúcu sociálne služby. Kedy, ako a prečo k tomu došlo?

Na transformáciu NsP Modra ako príspevkovej organizácie na neziskovú organizáciu s názvom Nemocnica Modra n.o. mali vplyv dva základné dokumenty. Jeden sa viaže na obdobie niekoľkých rokov pred transformáciou, konkrétne na rok 2000, keď sme museli realizovať rozhodnutie č. 66 vtedajšieho ministra zdravotníctva Tibora Šagáta, ktorým v Nemocnici Modra boli zrušené dve oddelenia – detské a neurologické. Interné oddelenie poskytovalo zdravotnú starostlivosť ďalej až do roku 2008. Po zrušených oddeleniach sme hľadali ďalšie možnosti a rozhodli sme sa vytvoriť v zdravotníckom zariadení sociálne lôžka s termínom k 31. júlu 2000. Tým bol daný základ nášho ďalšieho smerovania. Tento krok nebol v tom čase legislatívne dostatočne doriešený. Išlo o prevratný krok, pretože dovtedy sa o vytvorení sociálnych lôžok v zdravotníckych zariadeniach len rozprávalo. Zostal však problém s financovaním sociálnych lôžok v zdravotníckych zariadeniach. Novelou zákona č. 80/2000 Z. z., ktorou sa menil a dopĺňal zákon č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, bola daná možnosť zriadiť so súhlasom zriaďovateľa sociálne lôžka aj v zdravotníckom zariadení. V sociálnej oblasti tento typ poskytovateľa dovtedy nepoznali. Riešili sme množstvo problémov, ktoré neboli v platnej legislatíve zakotvené. Nemocnica Modra n.o. patrila medzi prvých, možno bola aj úplne prvá, v ktorej bolo zriadených 12 sociálnych lôžok s viaczdrojovým financovaním – klient, odbor sociálnych vecí vtedajšieho krajského úradu a zdravotné poisťovne, ktoré uhrádzali zdravotné výkony poskytované klientom sociálneho zariadenia všeobecným lekárom alebo lekárom špecialistom. Bolo len otázkou času, kedy dôjde v Nemocnici Modra n.o. k zrušeniu aj posledného – interného oddelenia. Ako sme zriadili sociálne lôžka v zdravotníckom zariadení sa zaujímali riaditelia ďalších zdravotníckych zariadení na Slovensku, ktorí prichádzali do našej nemocnice, aby získali potrebné informácie a osobne sa presvedčili, že sa to dá, funguje to a že ide o vhodnú alternatívu po zrušených oddeleniach.

Druhým dokumentom, ktorý ma utvrdil v tom, že transformácia na neziskovú organizáciu bude tým najlepším riešením, bol zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky. V kompetenciách sa vyvíjalo niekoľko variant. Za najnepriaznivejšiu sme považovali možnosť privatizácie zdravotníckeho zariadenia podľa zákona č. 92/1991 Z. z. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Mali sme obavy, že privatizáciou by došlo k získaniu lukratívneho majetku inou osobou s možnosťou následného zrušenia činností vykonávaných v daných priestoroch. Príkladov, ako sa s takto nadobudnutým majetkom potom naložilo, by sme iste našli mnoho.

Po dlhých rokovaniach s primátorom mesta, ktoré boli často dosť búrlivé, bolo prijaté rozhodnutie, že v spolupráci s mestom Modra pôjdeme do transformačného projektu podľa zákona č. 13/2002 Z. z. o podmienkach premeny niektorých rozpočtových a príspevkových organizácií na neziskové organizácie poskytuj