Ústavou a zákonom „garantované“ práva pacienta – sú reálne alebo len virtuálne? (I.)

Všeobecný vstup do problematiky práv pacienta

Obdobná situácia sa deje opakovane a v podstate pri všetkých zdravotných poisťovniach. Čo je zaujímavé, zvyčajne sa v takýchto a obdobných situáciách, keď zlyháva úhradový mechanizmus z verejného zdravotného poistenia, v politicko-masmediálnom priestore uvádza, prípadne aspoň naznačuje, že pacienti sa stávajú rukojemníkmi lekárov (poskytovateľov). [2] [3]

Pritom, ak sa pozrieme na právne vzťahy pacienta v zdravotníctve, takéto hodnotenie nemá žiadnu oporu v právnych predpisoch, a ani fakticky. Pacient totiž do vzťahu s poskytovateľom (lekárom) vstúpiť môže (a nemusí – § 12 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „zákon č. 576/2004 Z. z“.), do vzťahu so zdravotnou poisťovňou, vstúpiť musí (§ 4 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „zákon č. 580/2004 Z. z.“). Pozn.: pre zjednodušenie tu budeme uvažovať o pacientoch, ktorí majú verejné zdravotné poistenie a súčasne sú aj sami platiteľmi verejného zdravotného poistenia ako zamestnanci či samostatne zárobkovo činné osoby (ďalej len „SZČO“).

Povinnosť pacienta uhrádzať verejné zdravotné poistenie svojej zdravotnej poisťovni právna úprava zabezpečuje prostriedkami aj správneho práva (výkaz nedoplatkov zdravotnej poisťovne, platobný výmer Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „ÚDZS“), čo sú exekučné tituly v zmysle § 45 Exekučného poriadku), aj trestného práva (§ 276, 277 a 278 Trestného zákona – skrátenie, neodvedenie a nezaplatenie dane a poistného). Od toho pacient, prirodzene, očakáva, že zdravotná poisťovňa bude konať svoje povinnosti, a teda vykonávať svoju činnosť tak, aby zabezpečila poistencom dostupnosť zdravotnej starostlivosti a nepretržitú dostupnosť všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti a ústavnej zdravotnej starostlivosti v nemocnici v rozsahu verejnej minimálnej siete poskytovateľov [§ 15 ods.1 písm. a) zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov – ďalej len „zákon č. 581/2004 Z. z.“], čo je teda nepochybne jej zákonnou povinnosťou. Či sú očakávania pacientov naplnené, ponechávam na úsudok, prípadne osobnú skúsenosť čitateľa. No možno uviesť, že zabezpečovanie dostupnosti zdravotnej starostlivosti často musia riešiť úplne iné subjekty ako zdravotné poisťovne, ktoré to majú ako zákonom uloženú povinnosť. [4]

Zákon č. 581/2004 Z. z. v § 6 pod pojmom činnosť, tu myslíme najmä ustanovenia priamo v prospech pacienta ako poistenca, rozumie aj vykonávanie poradenskej činnosti pre poistencov [písm. f)], uzatváranie zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti [teda s dostatočným počtom dostupných poskytovateľov a na dostatočný počet zdravotných výkonov pre pacientov – písm. g)], uhrádzanie úhrady poskytovateľom za poskytnutú zdravotnú starostlivosť [písm. h)], poskytovanie príspevkov na úhradu zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených v § 42 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 577/2004 Z. z.“); ide o úhradu zdravotnej starostlivosti poskytnutej nezmluvným poskytovateľom – písm. n), zaraďovanie poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti do pevnej siete [písm. u)] atď. Podľa nášho názoru na povinnosť zabezpečenia dostupnosti zdravotnej starostlivosti poistencom treba vztiahnuť aj ďalšie činnosti, uskutočňované napr. podľa Obchodného zákonníka s odkazom na § 2 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z. (napr. § 202 a nasl. Obchodného zákonníka – zvýšenie základného imania zdravotnej poisťovne v prípade potreby), prípadne iných osobitných zákonov [napr. § 39a ods.1 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov – ďalej len „zákon č. 578/5004 Z. z.“, ktorého ustanovenie upravuje možnosť financovania ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov z prostriedkov rozpočtov zdravotných poisťovní, a to napr. najmä na účely udržania verejnej minimálnej siete poskytovateľov, aby zdravotné poisťovne zabezpečili poistencom dostupnosť zdravotnej starostlivosti a nepretržitú dostupnosť všeobecnej ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti].

V tomto príspevku sa však chceme zaoberať individuálnymi oprávneniami pacienta, t. j. jeho právami a ich vymožiteľnosťou voči ostatným subjektom pôsobiacim v zdravotníctve, ako sú najmä poskytovatelia (lekári a ostatní zdravotnícki pracovníci) v zmysle poskytnutia zdravotnej starostlivosti a zdravotné poisťovne v zmysle úhrady zdravotnej starostlivosti pacientovi z jeho verejného zdravotného poistenia. V rovine všeobecnej možno povedať, že zdravotné poisťovne sú povinné (v realite platí skôr, že mali by byť povinné) vykonať všetko, aby zabezpečili poistencom dostupnosť zdravotnej starostlivosti vrátane tej nepretržitej, podobne ako to platí pre poskytovateľov, ktorí sú povinní vykonať pre pacienta všetko na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia alebo zlepšenia stavu osoby (§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.). V prípade porušenia tejto všeobecnej povinnosti poskytovateľom má pacient viaceré právne možnosti ochrany, prípadne nápravy, či aspoň satisfakcie. V tomto smere voči poskytovateľom i voči lekárom a ostatným zdravotníckym pracovníkom priamo pôsobia normy správneho (administratívneho), civilného (občianskeho) i trestného práva v zmysle generálnej aj individuálnej prevencie (t. j. vrátane hrozby uloženia sankcie či povinnosti peňažnej náhrady ujmy na zdraví). [5] No v prípade porušenia uvedenej absolútne základnej a všeobecnej povinnosti zdravotnou poisťovňou sú indi