Rubrika:
Právo
doc. JUDr. Gabriela Dobrovičová, CSc.
Pre obce ako tvorcov právnych predpisov s miestnou pôsobnosťou, ale aj ako adresátov práva je podstatné, aby boli zachované legislatívne kompetencie subjektov tvorby práva a tým sa zabezpečila právna istota. Vyhlášky vydávané Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky ako právne predpisy s miestnou pôsobnosťou tejto požiadavke nezodpovedajú, pretože nie sú vydávané vo forme právneho aktu, ktorý je úrad verejného zdravotníctva oprávnený prijímať. Nie sú vyhlásené zákonom stanoveným spôsobom, a preto nemôžu nadobudnúť platnosť, ktorá je podmienkou pre vznik účinnosti.
Nežiaducim trendom v rámci procesu tvorby vykonávacích právnych predpisov je rozširovanie subjektov tvorby vykonávacích právnych predpisov. Na celoštátnej úrovni sa uvedený trend prejavil v roku 2001 na základe novelizácie zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ktorá okrem existujúcej právomoci ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy zakotvila aj právomoc iných orgánov štátnej správy, ak tak ustanoví zákon, vydávať všeobecne záväzné právne predpisy. Zdalo sa, že opačná situácia nastala na miestnej úrovni, pokiaľ ide o miestnu štátnu správu, a to po ostatnej reforme miestnej štátnej správy
[1]
, keď sa špecializovaná štátna správa transformovala do roviny všeobecnej (integrovanej) koncepcie miestnej štátnej správy.
Po 1. októbri 2013 sa právotvornej činnosti ujali okresné úrady a v súlade s ustanovením § 5 zákona o organizácii miestnej štátnej správy vydávajú "vyhlášky" ako všeobecne záväzné právne predpisy miestnych orgánov štátnej správy. Pre objektívnosť sa žiada uviesť, že vecná pôsobnosť zákona o organizácii miestnej štátnej správy z hľadiska normotvorného, sa vzťahuje na celú miestnu štátnu správu a nielen na okresné úrady.
Novelizácia zákona č. 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o ochrane verejného zdravia") nám priniesla novú situáciu, keď ustanovením § 59b splnomocnila Ministerstvo zdravotníctva SR, Úrad verejného zdravotníctva SR a regionálne úrady na vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov, ak bude potrebné nariadiť opatrenia na predchádzanie ochorenia s poukazom na § 12 a opatrenia pri ohrození verejného zdravia podľa § 48 ods. 4 uvedeného zákona. Uvedené subjekty sú oprávnené vydávať všeobecne záväzné právne predpisy vtedy, keď opatrenia majú byť nariadené na celom území Slovenskej republiky, určitej časti jej územia alebo pre skupinu inak ako jednotlivo určených osôb. Vzhľadom na to, že normotvorba orgánov štátnej správy je vždy odvodená od ustanovení konkrétneho zákona, na prvý pohľad to vyzerá, že je všetko v poriadku.
Zákonné splnomocnenie v kontexte zásad právneho štátu musí okrem iného presne označiť splnomocneného. Adresátom splnomocnenia nemôže byť ka
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
