Trovy konania o náhradu škody na zdraví alebo má rekodifikácia zaujímať lekára?

Pri podávaní žalobného návrhu, práve z dôvodu spomínaného optimizmu, nik primárne nerieši otázku trov konania a žalobca sa svojho advokáta nanajvýš opýta, či je pravda, že pri víťazstve, okrem žalovanej istiny, bude žalovaný hradiť aj náklady na jeho advokáta. Súčasne s odpoveďou advokát zvykne dodať, že uvedené platí aj naopak, t. j., že v prípade neúspechu vo veci bude na náhradu trov konania zaviazaný práve on, v pozícii žalobcu. Je však potrebné nealibisticky povedať, že za predpokladu vnímania Slovenskej republiky ako právneho štátu, ktorého atribútom je aj právna istota a predvídateľnosť súdnych rozhodnutí, je úspech/neúspech účastníka v konaní sčasti odhadnuteľný, no vždy môže „motyka vystreliť“.

Slovenská republika používala od roku 1963 ako lex generalis občianskeho procesného práva zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj len „OSP“), čo sa však od 1. júla 2016 zmenilo. Do účinnosti vstúpili tri nové kódexy, menovite Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z.), Civilný mimosporový poriadok (zákon č. 161/2015 Z. z.) a Správny súdny poriadok (zákon č. 162/2015 Z. z.). Podľa druhov konaní bolo teda civilné súdne konanie rozdelené do samostatných zákonov a nás bude na účely tohto článku zaujímať ten prvý, ktorý rámcuje sporové konanie t. j. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „CSP“).

Ako to bolo kedysi?

Každé sporové konanie o náhradu škody na zdraví, ktoré na súde prebieha a začalo sa podľa starých procesných pravidiel (podľa OSP), bude pokračovať podľa nového procesného kódexu (podľa Civilného sporového poriadku v súlade s ustanovením § 470 CSP). Taká je zásada platiaca pri procesnom práve, s ktorou musia účastníci súdnych konaní počítať. Laik by mohol namietnuť, že o akej predvídateľnosti práva a právnej istote sa tu hovorí, keď niekto mení pravidlá počas hry? Táto zmena však v rámci procesných pravidiel je možná a je častá. V nami popisovanom prípade ide o komplexnú náhradu právneho predpis, tzn. „zákon za zákon“. Častokrát ale dochádza len k čiastočnej novelizácii právneho predpisu, no zásah do postavenia účastníka konania môže byť rovnaký alebo aj závažnejší ako pri celkovej rekodifikácii.

Právna úprava Občianskeho súdneho poriadku bola v ustanoveniach § 137 a nasl. (tretia hlava tretej časti zákona). Ustanovenie § 142 upravovalo tzv. zásadu úspechu (cit.): „Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.“ [1] Zákon súčasne poznal aj situácie, kedy sa náhrada trov zásadne nepriznávala. Išlo o konania, ktoré sa mohli začať aj ex offo bez podaného návrhu na súd, skončili sa súdnym zmierom (ak sa nedojednalo inak), konanie bolo zastavené alebo iniciátorom začatia konania bol prokurátor [2]. Osobitne boli upravené napríklad konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, kde nebola priznávaná náhrada trov konania, no zákonodarca takúto možnosť súdu ponechal. To ale muselo byť odôvodnené okolnosťami prejednávanej veci alebo pomermi účastníkov konania [3].

Čo však bolo dôležité pre každého navrhovateľa v konaní o náhradu škody na zdraví je § 142 ods. 3 OSP, ktorý ustanovov