Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Trestno-právne následky poskytovania zdravotnej starostlivosti v čeľustnej ortopédii bez špecializácie
Dátum: Rubrika: Právo
Napriek technologickým inováciám a zvyšujúcej sa dostupnosti ortodontických pomôcok, poskytovanie čeľustnej ortopédie bez špecializácie ohrozuje zdravie pacientov a porušuje základné etické a právne zásady. Ako sa slovenský právny poriadok stavia k týmto neodborným praktikám a aké sú potenciálne dôsledky?
Právny poriadok SR
Podmienky výkonu zdravotníckych povolaní v Slovenskej republike ustanovuje zákon č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoPZS“) a podzákonné predpisy na jeho vykonanie. K týmto podmienkam patria:
-
spôsobilosť na právne úkony v celom rozsahu,
-
zdravotná spôsobilosť,
-
odborná spôsobilosť,
-
bezúhonnosť,
-
registrácia.
U zubných lekárov vznikajú najčastejšie nejasnosti v prípade odbornej spôsobilosti. Slovenské právo u zdravotníckych pracovníkov rozlišuje podľa § 33 ZoPZSodbornú spôsobilosť na výkon
odborných činností
, odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností a odbornú spôsobilosť na výkon
certifikovaných pracovných činností. Odborná spôsobilosť na výkon odborných pracovných činností
sa preukazuje dokladom o získaní požadovaného stupňa vzdelania v príslušnom študijnom odbore. Inak povedané, odbornú spôsobilosť na výkon odborných pracovných činností má každý zubný lekár, ktorý úspešne absolvoval vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v doktorskom študijnom programe zubné lekárstvo v študijnom odbore zubné lekárstvo. Absolventovi takéhoto vysokoškolského štúdia patrí od roku 2009 titul MDDr.
(Medicinae Dentalis Doctor)
, čím sa odlišujú od absolventov stomatológie, ktorí končili ešte s titulom MUDr. Zmeny vo vzdelávaní zubných lekárov súviseli s prijatím záverov európskej hodnotiacej komisie TAIEX 1 zo strany Slovenskej republiky v roku 2002. Podrobnosti o odbornej spôsobilosti zdravotníckych pracovníkov upravuje nariadenie vlády č. 296/2010 Z.z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností (ďalej len „NoOS“). Vzhľadom na reformu štúdia zubného lekárstva aplikovanej od roku 2009 je dôležité ustanovenie § 78 ods. 1 NoOS, ktoré upravuje odbornú spôsobilosť zubného lekára, ktorý v „starom“ systéme získal titul MUDr. Citované ustanovenie zakladá právnu fikciu odbornej spôsobilosti zubného lekára, ktorý nadobudol vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v doktorskom študijnom programe v študijnom odbore stomatológia podľa predpisov účinných do 27. marca 2002 a súčasne:1.
absolvoval špecializačné štúdium v špecializačnom odbore stomatológia podľa predpisov účinných do 30. júna 2010 alebo
2.
vykonával odborné pracovné činnosti spojené so starostlivosťou o chrup, ústnu dutinu a tkanivá a orgány s ňou súvisiace najmenej tri po sebe nasledujúce roky v priebehu posledných piatich rokov pod vedením lekára, ktorý získal odbornú spôsobilosť na výkon odborných pracovných činností.
V prípade lekára, ktorý absolvoval doktorský študijný program všeobecné lekárstvo, rozsah jeho praxe pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti vyplýva z § 4ca vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 321/2005 Z.z. o rozsahu praxe v niektorých zdravotníckych povolaniach.
Tu sa jednoznačne stanovili samostatné kompetencie lekára na základe získania odbornej spôsobilosti. V prípade zubných lekárov takéto jednoznačné taxatívne určenie odborných pracovných činností, ktoré možno vykonávať v rámci získanej odbornej spôsobilosti, chýba.
V § 7 ods. 1 NoOSje definovanie samostatných kompetencií zubného lekára s odbornou spôsobilosťou na výkon odborných pracovných činností spojených so starostlivosťou o chrup, ústnu dutinu a tkanivá a orgány s ňou súvisiace riešené legislatívne nevhodne odkazom na
„rozsah a obsah získaného vzdelania“
. Tieto činnosti treba vykonávať aj v súlade s etickým kódexom v prílohe č. 4 ZoPZS. Ak je odborná spôsobilosť zubného lekára na výkon odborných pracovných činností spojených so starostlivosťou o chrup, ústnu dutinu a tkanivá a orgány s ňou súvisiace viazaná na rozsah a obsah získaného vzdelania, znamená to nepriamo to, že existuje:-
odborná spôsobilosť na výkon odborných činností v rozsahu
minimálneho vzdelávacieho štandardu
, ktorú musí mať každý zubný lekár, a-
odborná spôsobilosť na výkon odborných činností, ktorá sa líši preto, že každá lekárska fakulta má do istej miery odlišný študijný program v rozsahu presahujúcom minimálny štandard, pričom tento sa môže ešte aj v čase meniť.
Minimálny rozsah odbornej spôsobilosti sa viaže na vysokoškolské vzdelávanie druhého stupňa v doktorskom študijnom programe zubné lekárstvo v študijnom odbore zubné lekárstvo. To trvá v dennej forme štúdia najmenej päť rokov a zahŕňa najmenej 5 000 hodín teoretickej a praktickej výučby, z toho najmenej 1500 hodín priamej klinickej práce v ústnej dutine pri ošetrovaní pacientov na získavanie klinických zručností. Minimálne požiadavky na obsah vzdelávania boli aktualizované smernicou Komisie (EÚ) 2024/782 zo 4. marca 2024, ktorou sa zmenila smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES. Táto redefinovala minimálne požiadavky na odbornú prípravu týkajúce sa povolania sestry zodpovednej za všeobecnú starostlivosť, zubného lekára a farmaceuta a vstúpila do platnosti 20. júna 2024. Podľa nej
minimálny štandard pregraduálneho vzdelávania zubných lekárov tvoria základné predmety
(chémia, fyzika, biológia, genetika a regeneratívna medicína),
lekársko-biologické a všeobecné lekárske predmety
(anatómia, embryológia, histológia vrátane cytológie, fyziológia, biochémia alebo fyziologická chémia, patologická anatómia, všeobecná patológia, farmakológia, mikrobiológia, hygiena, preventívne lekárstvo a dentálne verejné zdravie, rádiológia, fyzioterapia, všeobecná chirurgia, všeobecné lekárstvo vrátane pediatrie, otorinolaryngológia, dermatovenerológia, všeobecná psychológia - psychopatológia - neuropatológia, anestéziológia, imunológia) a
predmety priamo súvisiace so zubným lekárstvom
(zubná protetika, zubné materiály a prístroje, konzervačné zubné lekárstvo, preventívne zubné lekárstvo, anestetiká a sedatíva, špeciálna chirurgia, špeciálna patológia, klinická prax, detské zubné lekárstvo, čeľustná ortopédia, parodontológia, zubná rádiológia, gnatológia (zhryz a fungovanie čeľuste), riadenie praxe, profesionalita, etika a legislatíva, sociálne aspekty zubárskej praxe, gerodontológia, stomatologická implantológia, starostlivosť v rámci interprofesijnej spolupráce, digitálne technológie v zubnom lekárstve). Podľa § 33 ods. 3 ZoPZS odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností možno získať len v akreditovaných špecializačných študijných programoch a odbornú spôsobilosť na výkon certifikovaných pracovných činností možno získať len v akreditovaných certifikačných študijných programoch. Zubný lekár môže získať špecializáciu v maxilofaciálnej chirurgii (špecializačný odbor s minimálnou dĺžkou trvania špecializačného štúdia štyri roky) alebo v čeľustnej ortopédii (špecializačné odbory s minimálnou dĺžkou trvania špecializačného štúdia tri roky). Certifikovanými činnosťami zubného lekára sú dentoalveolárna chirurgia, choroby slizníc ústnej dutiny a parodontu, implantológia, klasifikačný systém v zdravotníctve a revízne zubné lekárstvo.
Správno-právne dôsledky
V oblasti správneho práva je oprávnenie poskytovateľa poskytovať zdravotnú starostlivosť viazané na povolenie vydané samosprávnym krajom alebo ministerstvom zdravotníctva. V prípade fyzickej osoby sa vyžaduje licencia na výkon zdravotníckeho povolania, právnická osoba musí mať odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu. Problematická je formulácia použitá o odbornom zástupcovi u právnickej osoby vyžadujúceho „odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu v tom povolaní, v ktorom má poskytovateľ prevažne poskytovať zdravotnú starostlivosť“. To pri extenzívnej interpretácii dovoľuje vydanie povolenia na činnosti vyžadujúce špecializáciu alebo certifikáciu iba na základe licencie odbornému zástupcovi v povolaní zubný lekár pre poskytovateľa s viacerými ambulanciami všeobecnej stomatológie a jednou ambulanciou maxilofaxiálnej chirurgie alebo čeľustnej ortopédie.
To však v žiadnom prípade neznamená, že takýto poskytovateľ môže poskytovať zdravotnú starostlivosť v oblasti maxilofaxiálnej chirurgie alebo čeľustnej ortopédie bez zamestnávania maxilofaciálneho chirurga alebo čeľustného ortopéda
, alebo jeho iného zmluvného zabezpečenia. Každý poskytovateľ je totiž povinný podľa § 79 ods. 1 písm. e) prevádzkovať zdravotnícke zariadenie v súlade s požiadavkami na jeho personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie. Porušenie tejto povinnosti je sankcionovateľné pokutou do výšky 663 eur [§ 82 ods. 1 písm. a) ZoPZS].
V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti bez potrebného povolenia môže podľa ZoPZS samosprávny kraj v správnom konaní uložiť pokutu až do výšky 33 193 eur.
Príkladom správno-právneho postihu poskytovania zdravotnej starostlivosti bez povolenia je pokuta udelená bratislavským samosprávnym krajom a potvrdená odvolacím orgánom - Ministe
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.