Variabilita právnych konaní iniciovateľných v prípade pochybenia lekára

Pochybenie je výsledkom omisívneho alebo komisívneho konania, ktoré je dôvodom iniciácie jedného z možných konaní voči lekárovi. Hoci táto iniciácia nie je na Slovensku tak častá, ako napr. v USA, [2] keď sme porovnali Správy o činnosti a hospodárení Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej „ÚDZS“) je evidentné, že za posledné roky dostal ÚDZS priemerne okolo 1 600 podaní ročne.

V dôsledku pochybenia lekára môže pacient zaujať pasívny [3] alebo aktívny postoj k riešeniu ním pociťovaného problému, ktorým je zásah do ústavného práva na ochranu života, ochranu zdravia, ochranu osobnostnej integrity a slobody, ochranu súkromia či ochranu dôstojnosti a iné. Aktívny postoj (prechod do roviny procesného práva) [4] je založený na požiadavke vynútenia oprávnených nárokov a ochrany subjektívneho práva pacienta a zároveň hodnôt ústavnoprávnej povahy.

Jednotlivé spôsoby, ktorými môžu byť riešené pochybenia lekára, resp. ktoré môžu byť kumulované, sú nasledovné:

1. žiadosť o nápravu podľa § 17 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z. z.“),
2. podanie podnetu na ÚDZS,
3. uplatnenie:
   1. disciplinárnej zodpovednosti voči profesijným komorám,
   2. pracovnoprávnej zodpovednosti,
   3. správnoprávnej zodpovednosti,
   4. trestnoprávnej zodpovednosti,
   5. občianskoprávnej zodpovednosti.

Žiadosť o nápravu podľa § 17 zákona č. 576/2004 Z. z.

Na poskytovateľa zdravotnej starostlivosti sa možno písomne obrátiť a požiadať ho o nápravu, ak sa osoba domnieva, že jej nebola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne alebo je nesprávne iné súvisiace rozhodnutie. Maximálna lehota pre poskytnutie písomnej informácie o spôsobe vybavenia žiadosti je 30 dní. Nesplnenie predmetnej povinnosti alebo nevyhovenie žiadosti zakladá právo obrátiť sa na ÚDZS alebo príslušný orgán dozoru.

Podanie podnetu na ÚDZS

„Každý má právo obrátiť sa na ÚDZS, ak sa domnieva, že mu nebola správne poskytnutá zdravotná starostlivosť a lekár nepostupoval správne, má výhrady k liečbe, stanoveniu diagnózy a podobne.[5]“

ÚDZS na základe neanonymného podnetu, [6] ktorého podanie nie je ohraničené žiadnou lehotou, prešetrí dôvodnosť podnetu vo vopred nestanovenej lehote a pokiaľ potvrdí jeho dôvodnosť, môže uložiť zodpovednému sankciu.

Uplatnenie disciplinárnej zodpovednosti voči profesijným komorám

Návrh na začatie disciplinárneho konania pre pochybenie týkajúce sa etiky, správania sa alebo prístupu zdravotníckych pracovníkov možno podať do troch mesiacov odo dňa, keď sa Kontrolný výbor komory alebo ÚDZS dozvedel o disciplinárnom previnení a najneskôr do jedného roka odo dňa, keď sa člen komory disciplinárne previnil. [7] Viac k tejto problematike je uvedené ďalej v článku.

Uplatnenie pracovnoprávnej zodpovednosti

Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním (§ 179 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov – ďalej len „Zákonník práce“).

Citované ust. Zákonníka práce sa v realite odzrkadlí po doplnení § 420 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ktorého základnou myšlienkou je, že spôsobením škody zamestnancom – lekárom, vzniká vzťah medzi pacientom a zamestnávateľom – zdravotníckym zariadením. Zamestnávateľ je ten, kto zodpovedá za škodu spôsobenú zamestnancom, a voči ktorému žaloba smeruje, zamestnávateľ si však neskôr spôsobenú škodu voči zamestnancovi uplatní (regresné právo oznámené najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá), maximálne však v rozsahu štvornásobku priemerného mesačného zárobku jednotlivého zamestnanca pred porušením povinnosti v prípade nedbanlivostného, t. j. neúmyselného konania (neplatí pri požití alkoholických, omamných, alebo psychotropných látok) ust. § 186 Zákonníka práce.

Ďalšími druhmi pracovnoprávnej zodpovednosti sú zodpovednosť za stratu zverených predmetov (nástroje, prístroje, ochranné prostriedky) a zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách.

Uplatnenie správnoprávnej zodpovednosti

Správnoprávna zodpovednosť je zodpovednosť fyzických a právnických osôb voči orgánom verejnej správy. [8] Pre správne právo, ako právne odvetvie, patriace do verejného práva, je charakteristická nadradenosť jedného subjektu nad druhým. V prípade zdravotníctva môže byť lekár postavený do pozície nadradeného subjektu v nasledovných, príkladmo uvedených situáciách:

• ak by pacient s nákazlivou alebo prenosnou chorobou nedodržiaval liečebný režim,
• ak by pre intoxikáciu alebo duševnú chorobu ohrozoval seba či svoje okolie,
• ak zákonný zástupca odmieta udeliť informovaný súhlas a podľa názoru lekára to nie je v prospech osoby nespôsobilej dať informovaný súhlas,
• ak