K povinnosti lekára a poskytovateľa zdravotnej starostlivosti informovať o podozrení zo spáchania trestného činu na pacientovi

Zdravotnícki pracovníci (pre zjednodušenie ich budeme ďalej uvádzať aj ako „lekári“) pri výkone svojho povolania často prichádzajú do styku s pacientmi, u ktorých existuje podozrenie, že na nich mohol byť spáchaný trestný čin. Predovšetkým pôjde o trestné činy páchané na ženách či deťoch, ako sú napr. znásilnenie, sexuálne zneužívanie, ublíženie na zdraví, týranie blízkej osoby a zverenej osoby a pod. Nie je pritom podstatné, či sa lekár o možnom trestnom čine dozvie od pacienta alebo podozrenie o spáchaní trestného činu na pacientovi nadobudne počas vyšetrenia. Dôležitý bude len fakt nadobudnutia podozrenia, že na pacientovi mohol byť spáchaný trestný čin.

V danej situácii sa do popredia dostáva záujem štátu na tom, aby bol každý páchateľ trestného činu spravodlivo súdený a, ak treba, tak aj potrestaný. Zároveň však nemožno opomenúť ani potrebu rešpektovania súkromia a ochrany osobnosti pacienta, ktorý si často nemusí želať oznámenie skutočnosti, že je na ňom páchaný trestný čin.

Úvodné poznámky

Pokiaľ ide o pacienta, je potrebné poukázať na citlivosť situácie, v ktorej sa v prípade páchania trestného činu na ňom môže nachádzať. Predovšetkým páchateľmi uvedených trestných činov bývajú spravidla blízke osoby, príp. rodinní príslušníci. Pacient je v postavení, kedy sa objektívne bojí svojho blízkeho nahlásiť orgánu činnému v trestnom konaní (ďalej len „OČTK“), zároveň však nedokáže pri vyšetrení u lekára skrývať svoje poranenia, a preto sa lekárovi so svojim príbehom aj zdôverí. Ošetrujúci lekár je prvou a často aj jedinou osobou, ktorá sa o podozrení zo spáchania trestného činu na pacientovi dozvie. Ako má však s touto informáciou naložiť? A čo v prípade, ak si pacient výslovne neželá, aby lekár o jeho situácii informoval OČTK? Pokiaľ siaha povinnosť lekára oznamovať trestné činy a prispievať tak k ich odhaľovaniu aj napriek nesúhlasu osoby, u ktorej k páchaniu trestných činov dochádza? A pokiaľ siaha právo pacienta na zachovávanie mlčanlivosti o takých citlivých údajoch, ako sú údaje o jeho zdravotnom stave?

V tomto prípade bude potrebné posúdiť a dať do kontextu najmä nasledovné aspekty podstatné pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti:

1. povinnú mlčanlivosť zdravotníckeho pracovníka,
2. povinnosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nakladať s osobnými údajmi v súlade s osobitnými zákonmi,
3. právo pacienta na súkromie (zachovávanie mlčanlivosti) týkajúce sa všetkých údajov o jeho zdravotnom stave a skutočnostiach súvisiacich s jeho zdravotným stavom,
4. možné trestnoprávne následky pre zdravotníckeho pracovníka či poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v dôsledku neoznámenia podozrenia zo spáchania trestného činu na pacientovi,
5. možné trestnoprávne následky pre zdravotníckeho pracovníka či poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v dôsledku nedodržania povinností uvedených v bode a) a b),
6. možnosť zbavenia mlčanlivosti zdravotníckeho pracovníka.

Mlčanlivosť zdravotníckeho pracovníka a právo na súkromie pacienta

Jedným z kľúčových základných práv, ktoré právny poriadok garantuje pacientom, je právo na zachovávanie mlčanlivosti o všetkých údajoch týkajúcich sa jeho zdravotného stavu a o skutočnostiach súvisiacich s jeho zdravotným stavom. [1] Máme za to, že zákonom stanovená povinná mlčanlivosť lekára je jedným z principiálnych predpokladov pre budovanie vzájomného vzťahu lekár – pacient. Pri povinnej mlčanlivosti zákon zároveň pripúšťa možnosť, aby v prípadoch ustanovených osobitným predpisom bol zdravotnícky pracovník zbavený tejto mlčanlivosti.

Právny poriadok nadväzuje na viaceré medzinárodné právne dokumenty, ktoré ustanovujú právo na ochranu súkromia pacienta. Podľa Dohovoru o biomedicíne (cit.) „Každý má právo, aby sa rešpektoval jeho súkromný život v súvislosti s informáciami o jeho zdraví.“ [2] Zároveň právo na rešpektovanie súkromia každému v Slovenskej republike garantuje aj Ústava SR [3], konkrétne ide o článok 16 ods. 1 a článok 19 ods. 2.

Pri povinnej mlčanlivosti možno rozlíšiť subjekt, ktorý je vo vzťahu lekár – pacient povinný a subjekt, ktorý je v uvedenom vzťahu oprávnený. Povinnosť mlčanlivosti zaväzuje každého zdravotníckeho pracovníka, ktorý sa dostane „do kontaktu“ s uvedenými údajmi pacienta pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti tomuto pacientovi.

Čo sa rozsahu skutočností, o ktorých je lekár povinný zachovávať mlčanlivosť týka, tieto zákonodarca vymedzil veľmi