Stres na pracovisku ako choroba z povolania?

Negatívnym aspektom celého konceptu je však súčasný nárast požiadavky na vyššiu efektivitu výkonu práce zamestnancov aj množstvo odpracovaného času, ktoré sa postupne odzrkadľujú na oslabovaní pracovnoprávnej ochrany zamestnancov, s ohľadom na porušovanie práva na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky. Pravidelnou súčasťou života „moderného“ zamestnanca je preto výskyt mnohých zdravotných ťažkostí fyzického aj psychického charakteru. Výskyt stresu a stres vyvolávajúcich situácii sa preto postupne prestáva pokladať za akceptovateľný prvok výkonu závislej práce. Jeho nová právna interpretácia rozširuje povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť ochranu zdravia a života zamestnancov na pracovisku a poskytuje zamestnancom možnosť domáhať sa finančného odškodnenia pri jeho neprimeranej intenzite.

Spoločenský a medicínsky rozmer „stresu“ na pracovisku

Stres na pracovisku predstavuje pre zamestnancov aj zamestnávateľov nepríjemnú súčasť pracovného života. Podieľa sa na zhoršovaní zdravotného stavu zamestnancov a zvyšuje náklady pre zamestnávateľov i hospodárske straty pre národné hospodárstva členských štátov Európskej únie (ďalej aj „EÚ“).

V roku 2002 sa priemerné náklady vynaložené v tzv. „starých“ štátoch EÚ na boj so stresom na pracovisku a jeho spoločenskými dôsledkami odhadovali na 20 mld. eur. [1] Aktuálne štatistiky však aj naďalej naznačujú rastúci trend nákladov v jednotlivých európskych krajinách. Kým vo Francúzsku sa priemerná celková suma pohybuje v rozmedzí dvoch až troch mld. eur ročne, vo Švajčiarsku prekračujú náklady na boj so stresom 4,2 mld. švajčiarskych frankov. [2] Priame náklady tak za všetkých 27 členských štátov aktuálne prekonali hranicu 4 % hrubého domáceho produktu EÚ. [3]

Príčinami stresu na pracovisku môžu byť nepriaznivé vonkajšie pracovné podmienky (hluk, prach, vysoká teplota, pasívne fajčenie), sťažený charakter výkonu práce (nepretržitá a zmenná prevádzka, nočná práca alebo práca na zavolanie), nevhodná organizácia práce zamestnávateľom (zastarané pracovné postupy), neistota zamestnania (chýbajúca komunikácia na pracovisku), mobbing, subjektívne faktory (emocionálne rozpoloženie fyzickej osoby, stavy úzkosti, a pod.) aj neadekvátna miera zaťaženia zamestnanca prostredníctvom nadmerného množstva pracovných úloh. [4] Európska komisia zaraďuje medzi príčiny stresu na pracovisku i nedostatok podpory fyzickej osoby zo strany jeho kolegov a zamestnávateľa či nedostatok kontroly nad vykonávanou prácou. [5]

Medzi základné identifikátory stresu na pracovisku zaraďuje Európska komisia najmä:

• neschopnosť, vysoká fluktuácia zamestnancov, disciplinárne priestupky, obťažovanie na pracovisku znižovanie produktivity práce, nehodovosť, zvýšené náklady na odstupné alebo zdravotnú starostlivosť – na úrovni celej spoločnosti,
• emotívne reakcie (podráždenosť, úzkosť, poruchy spánku, depresia, hypochondria, odcudzenie, syndróm vyhorenia), kognitívne reakcie (ťažkosti s koncentráciou, pamäťou, učenie sa nových vecí, rozhodovanie), behaviorálne reakcie (zneužívanie drog, alkoholu a tabaku, deštruktívne správanie) a fyziologické reakcie (problémy s chrbtom, oslabená imunita, peptické vredy, ochorenia srdca, vysoký krvný tlak) – na individuálnej úrovni. [5]

Pravidelným dôsledkom pretrvávajúceho stresu na pracoviskách je tak výskyt rôznych škodlivých psychických porúch nazývaných ako „disstress“, fyzických ochorení (rôzne druhy onkologických ochorení), monotónnosť a apatia či nástup tzv. syndrómu vyhorenia (burnout). V ojedinelých prípadoch však stres na pracovisku môže viesť aj k samovražde zamestnanca. [6] Všetky zdravotné dopady zásadným spôsobom zasahujú do súkromného života zamestnancov a zhoršujú jeho kvalitu. Negatívne dopady stresu na pracovisku na strane zamestnávateľa sa naopak môžu prejavovať v podobe zvýšených nákladov na zdravotnú starostlivosť o zamestnanca alebo jeho zastúpenie na pracovisku pri dočasnej práceneschopnosti, v strate spoločenskej reputácie, a pod.

Právny rozmer „stresu“ na pracovisku

Existencia stresu na pracovisku a následný vznik zdravotných ťažkostí zamestnancov priamo odporuje základnej povinnosti zamestnávateľa (ochrana života a zdravia zamestnancov) ustanovenej v mnohých národných aj medzinárodných právnych predpisoch a je v rozpore s právom zamestnancov na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky.

Nevyhnutnosť správneho vymedzenia pojmu „stres“ je kľúčovým faktorom identifikácie všetkých praktických, osobitne zdravotných dopadov na zamestnanca. Výrazne však determinuje aj úspešnosť súdnej žaloby na odškodnenie zamestnanca zamestnávateľom pri prípadnom súdnom procese. Pojem stres nadobúda rôzne významové konotácie v jednotlivých odborných disciplínach (napr. v medicíne, psychológii, teórii mechaniky), čo sťažuje aj jeho vymedzenie pre potreby právnej vedy. Relatívne spoločným znakom neprávnych definícii je popisovanie stresu ako reakcie organizmu na vonkajší podnet, ktorý sa líši v závislosti od objektu. Uvedený koncept sa stal základom pre prijatie záväznej právnej interpretácie pojmu stres, vychádzajúcej z osobitnej vedeckej disciplíny – tzv. pracovnej psychológie. [7] Vymedzenie pojmu stres je možné nájsť i v medzinárodnej aj európskej norme DIN EN ISO 10075–1 popisujúcej organizáciu práce s ohľadom na psychické zaťaženie zamestnancov.

Stres preto v uvedenom zmysle predstavujú „všetky zistiteľné vonkajšie vplyvy, ktoré nepochádzajú od fyzickej osoby, ale súčasne na ňu bezprostredne a dlhodobo pôsobia a vyvolávajú u dotknutej fyzickej osoby psychické zaťaženie (tlak). To, v závislosti od jej vlastných osobnostných a zdravotných predpokladov, môže následne viesť k vzniku fyzického alebo duševné