Právo na prístup k zdravotníckym službám a právo pacienta na rešpektovanie jeho času

Úvodom možno spomenúť v poslednom čase pravidelne sa opakujúce otázky týkajúce sa neúmerného čakania pacientov pred ordináciami. V jednom článku sa novinár začal zhovárať o príplatku za nadštandardnú službu (prednostné vyšetrenie) s lekárkou, ktorá sa pozastavila sa nad tým, prečo vlastne samosprávne kraje určujú lekárom ceny. „A ak lekárom, prečo potom nie povedzme aj kvetinárom?“ znela otázka lekárky. Sú tiež súkromníci a pracujú na živnosť, konštatovala nakoniec. Keby novinár vedel zareagovať, okamžite by jej odpovedal: „Lebo kvetinári nie sú platení z povinných odvodov verejného zdravotného poistenia a nemajú istý príjem, akým sú kapitačné platby na poistenca, bez toho, či lekára navštívite alebo nie“! Lekárka mala toľko charakteru, že priznala nasledovné: „Neviem si totiž predstaviť, že by som zo šesťhodinového ordinačného času, a máloktorý lekár má dlhší čas, vyčlenila napríklad pol druha hodiny pre tých, čo si zaplatia časenku...“

Toto vyjadrenie ma viedlo k presvedčeniu, že by bolo vhodné opätovne pripomenúť niektoré pojmy a vyvrátiť tak možno zaužívané dogmy. Lekári majú venovať svojim pacientom dostatočný čas, vrátane času určeného na poskytovanie informácií, ale šesť hodinový ordinačný čas...?

Podľa nariadenia vlády SR č. 640/2008 Z. z. o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti sa určuje normatív poskytovateľov špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, na základe ktorého sa lekárskym miestom rozumie výkon činnosti lekára s príslušnou odbornou spôsobilosťou v rozsahu 40 hodín fondu pracovného času týždenne, ak ide o rizikové činnosti, tak v rozsahu 38 hodín. Ide o taký časový úsek, v ktorom je lekár povinný byť dispozícii pacientom, vykonávať poskytovanie zdravotnej starostlivosti a plniť si povinnosti v súlade so zmluvou, ktorú má so zdravotnými poisťovňami. To znamená, že podľa príslušného ustanovenia nič nezakazuje, aby v prípade potreby požiadal poskytovateľ príslušný orgán (samosprávny kraj) o predĺženie ordinačných hodín z dôvodu plnenia svojich povinností voči pacientom nad rámec týždenného pracovného času, najviac však do výšky 48 hodín týždenne. Je teda jasné, že 6-hodinový ordinačný čas pri úväzku 1,00 zdravotného pracovníka nemá právny základ. Právo pacienta na prístup k zdravotníckym službám [1], ktorý podľa gramatického výkladu slovenského jazyka znamená prístup (kam, ku komu) a je chápaný ako možnosť, právo, dovolenie vojsť, vstúpiť niekam, teda do ordinácie. Každý jednotlivec má právo byť ošetrený v krátkom a vopred určenom čase. Toto právo patrí platí pre všetky fázy liečby.

Týka sa nielen čakacích listín, teda dlhodobo plánovaných zdravotníckych výkonov, ktorých dĺžka podľa rozhodnutí Európskeho súdneho dvora by nemala prekročiť 6 mesiacov, ale zahrnutá je tam aj povinnosť dodržiavania ordinačných hodín. Povinnosťou poskytovateľa ambulantnej zdravotnej starostlivosti podľa § 79 ods. 1 písm. z) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“), je bezodkladne písomne informovať o schválení a potvrdení ordinačných hodín Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a zdravotnú poisťovňu, s ktorou má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a zároveň umiestniť na viditeľnom mieste ordinačné hodiny schválené a potvrdené samosprávnym