Novela zákona o zdravotnej starostlivosti (I.)

Vybranej skupine zdravotných sestier vzrastú platy od júla 2018, pozitívnu zmenu pocítia sestry s vysokoškolským vzdelaním II. stupňa v študijnom odbore ošetrovateľstvo a s praxou najmenej 5 rokov v tomto špecializačnom odbore. Zdravotné sestry sa tak dočkali aspoň čiastočného splnenia ich dlhoročne deklarovaných požiadaviek na zvýšenie miezd. Začiatkom roka 2016 zdravotné sestry dokonca podávali hromadné výpovede v zdravotníckych zariadeniach naprieč celou SR, pričom však požadovaného celoplošného zvýšenia miezd sa po vyjednávaní v tom čase nedočkali.

Parlament schválil dňa 6. decembra 2017 obšírnu novelu (zákon č. 351/2017 Z. z.), ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon o ZS“). Prezident SR vrátil predmetnú novelu na opätovné schválenie parlamentu z dôvodu, že zrušením odvodovej odpočítateľnej položky na zdravotné poistenie pre zamestnávateľov formou schválenia pozmeňujúceho návrhu Výboru Národnej rady SR (ďalej len „NR SR“) pre zdravotníctvo, podľa jeho názoru, došlo k nežiaducemu javu, keď legislatívna úprava s potenciálnym dopadom v desiatkach miliónov eur a vplyvom na zamestnanosť najzraniteľnejšej skupiny zamestnancov bola bezdôvodne prijatá bez riadnej verejnej diskusie a bez dôsledného posúdenia jej následkov. Poslanci NR SR však prelomili veto prezidenta SR a opätovne schválili novelu zákona o ZS, na základe čoho predmetná novela zákona týkajúca sa zrušenia odvodovej odpočítateľnej položky pre zamestnávateľa nadobudla účinnosť od 1. januára 2018.

Odvodová odpočítateľná položka

Odvodová odpočítateľná položka na zdravotné poistenie pre zamestnávateľov sa zaviedla od 1. januára 2015 z dôvodu podpory zamestnanosti v čase, keď nezamestnanosť v SR dosahovala úroveň 13 %. Jej zámerom bolo znížiť odvodové zaťaženie slabšie zarábajúcich zamestnancov. Ide o položku v maximálnej možnej výške 380 eur, ktorá klesá dvojnásobne rýchlo ako rastie hrubá mzda zamestnanca nad sumu 380 eur. Do konca roku 2017 sa uplatňovala na vymeriavací základ zamestnanca aj zamestnávateľa pri hrubej mzde do výšky 570 eur. Pri hrubej mzde nad 570 eur bola táto položka nulová. Celkovo v SR poberá mzdu do výšky 570 eur až približne päťstotisíc zamestnancov. Vzhľadom na pominutie účelu zamestnanosti, keďže v súčasnosti miera nezamestnanosti v SR osciluje na historicky nízkych číslach na úrovni 6 % sa rozhodla vláda SR pre zrušenie odvodovej odpočítateľnej položky pre zamestnávateľov. Od zamestnávateľov by tak do zdravotných poisťovní za budúce dva roky malo pribudnúť na zdravotných odvodoch navyše viac ako 102,8 miliónov eur, z ktorých by sa mohla financovať napríklad aj v štátnom rozpočte deklarovaná výplata 13. a 14. miezd pre zamestnancov vo verejnej správe. Z uvedenej sumy by cca 30,8 milióna eur predstavoval príjem v roku 2018 (preddavky) a 72 miliónov eur príjem v roku 2019 (ročné zúčtovanie poistného za rok 2018 vykonávané v roku 2019). Realizácia ukončenia uplatňovania odpočítateľnej položky na vymeriavací základ zamestnávateľa od 1. januára 2018 sa v dopadoch na príjmy zdravotných poisťovní prejaví v plnej miere v roku 2019, nakoľko v roku 2018 sa premietne iba príjem z neuplatnenej odpočítateľnej položky na preddavky, ktoré si uplatňovali zamestnávatelia.

Odpočítateľná odvodová položka pre zamestnancov zostane naďalej v platnosti, pričom horná hranica priemernej mesačnej mzdy 570 eur zostáva nezmenená. Otázny bude dopad v slabšie zarábajúcich okresoch s najvyššou mierou nezamestnanosti ako sú Rimavská Sobota, Kežmarok, Rožňava, Revúca a Poltár, v ktorých sa miera nezamestnanosti pohybuje stále na úrovni 20 %. Práve v týchto okresoch, v ktorých zamestnanci poberajú zároveň aj priemerne najnižšie mzdy v SR môže zrušenie odvodovej odpočítateľnej položky na zdravotné odvody pre zamestnávateľov znamenať, že nebudú vznikať nové pracovné miesta a dokonca to môže viesť aj k zrušeniu už existujúcich pracovných miest, vzhľadom na zvýšenie celkovej ceny práce, tzv. superhrubej mzdy, ktorú budú nútení zamestnávatelia vynakladať za svojich zamestnancov.

Doplnkové ordinačné hodiny

Doplnkové ordinačné hodiny musia byť určené tak, aby:

1. ich rozsah za kalendárny týždeň nepresiahol 30 % schválených ordinačných hodín v kalendárnom týždni,
2. počet osôb vyšetrených počas doplnkových ordinačných hodín v kalendárnom mesiaci nepresiahol 30 % z celkového počtu osôb vyšetrených v predchádzajúcom kalendárnom mesiaci,
3. v pracovný deň
   • začínali najskôr od 13. hodiny a trvali nepretržite až do konca pracovnej doby, alebo
   • začínali kedykoľvek, ak v tento deň nie sú určené ordinačné hodiny a nejde o poskytovateľa všeobecnej ambulantnej starostlivosti.

Zdravotná starostlivosť počas doplnkových ordinačných hodín sa poskytuje osobe najneskôr do 20 dní po objednaní prostredníctvom informačného systému na objednávanie osôb prevádzkovaného Národným centrom zdravotníckych informácií alebo informačného systému na objednávanie osôb, ktorý má overenie zhody, pričom takéto objednanie osoby sa považuje za preukázateľný súhlas tejto osoby s podmienkami úhrady zdravotnej starostlivosti poskytovanej počas doplnkových ordinačných hodín uhrádzanej podľa nasledujúceho odseku.

Zdravotnú starostlivosť poskytovanú počas doplnkových ordinačných hodín uhrádza osoba podľa cenníka všetkých zdravotných výkonov, ktoré poskytuje poskytovateľ. Úhrada osoby za poskytnutú zdravotnú starostlivosť počas doplnkových ordinačných hodín za jednu návštevu nemôže presiahnuť 30 eur. Lekári budú môcť doplnkové ordinačné hodiny zaviesť od mája 2018.

Doplnkové ordinačné hodiny nemožno určiť, ak:

1. rozsah ordinačných hodín bez doplnkových ordinačných hodín je za týždeň menší ako 30 hodín,
2. ide o ambulantnú pohotovostnú službu,
3. ide o poskytovanie zubnolekárskej zdravotnej starostlivosti,
4. poskytovateľ ambulantne