Právna úprava asistovanej reprodukcie v Slovenskej republike

Morálny, etický ani legislatívny rámec asistovanej reprodukcie, ako pomerne mladej medicínskej disciplíny dodnes nie je s určitosťou vymedzený, pretože spoločnosť ako taká, a ani odborná verejnosť nemajú na jednotlivé súvisiace otázky ustálený jednotný názor. Doposiaľ totiž možno nájsť ľudí, ktorí túto činnosť hodnotia pozitívne, ale aj jej zásadných odporcov. Preto sa aj úroveň právnej úpravy asistovanej reprodukcie v jednotlivých krajinách sveta výrazne odlišuje.

Popri štátoch s výrazne liberálnym prístupom, akými sú napríklad Veľká Británia či Španielsko, možno nájsť tiež také, ktoré v oblasti asistovanej reprodukcie prijali pomerne prísne a obmedzujúce pravidlá. Medzi ne možno zaradiť napríklad Taliansko, a to najmä v dôsledku silného vplyvu katolíckej cirkvi.

Poznámka:
Dodnes však existuje tiež pomerne veľká skupina krajín, ktoré v oblasti reprodukčnej medicíny neprijali takmer žiadne legislatívne pravidlá, a to napriek skutočnosti, že na ich území k výkonu zákrokov bežne dochádza. Sem možno v konečnom dôsledku zaradiť práve Slovenskú republiku.

Právna úprava asistovanej reprodukcie v Slovenskej republike

Požiadavka právne regulovať oblasť výkonu asistovanej reprodukcie vznikla ešte v bývalej Československej republike, kde už v roku 1982 prišlo v brnianskej pôrodnici na svet prvé dieťa, ako úspešný výsledok zákroku umelého oplodnenia. V podmienkach Československa bol však legislatívny proces komplikovaný najmä v dôsledku odmietavého postoja cirkvi, ktorá vo všeobecnosti zákroky asistovanej reprodukcie považuje za zásah do prirodzeného vývoja ľudskej spoločnosti, ktorý nemá byť ovplyvnený umelými zásahmi človeka. Práve názorová variabilita viedla, a v konečnom dôsledku dodnes vedie, k problémom s dosiahnutím konsenzu v predmetnej otázke v zákonodarnom zbore.

V podmienkach samostatnej Slovenskej republiky sa tiež možno opakovane stretnúť so snahou o právnu reguláciu výkonu jednotlivých metód asistovanej reprodukcie, ktorá by komplexne riešila najvýznamnejšie súvisiace otázky.

Tieto snahy napríklad v roku 2005 vyvrcholili v predložení vládneho návrhu zákona o využití biológie a medicíny v zdravotnej starostlivosti, ktorého obsahom bola okrem úpravy právnych aspektov reprodukčnej medicíny, aj úprava otázok lekárskej genetiky či problematiky zmeny pohlavia.

Napriek tomu, že jeho presadenie v parlamente si vláda stanovila ako jeden z bodov Legislatívneho plánu vlády na rok 2006, v konečnom dôsledku nedošlo ani k jeho predloženiu do parlamentu, a táto oblasť preto naďalej ostáva bez náležitej právnej úpravy.

Od osemdesiatych rokov 20. storočia až doposiaľ osobitná právna regulácia reprodukčnej medicíny ostáva bez akýchkoľvek zmien. Jediným normatívnym právnym aktom, ktorý sa špeciálne zaoberá výkonom umelého oplodnenia, je dodnes len vykonávací predpis k zákonu č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu v z. n. p., a to