Právna úprava asistovanej reprodukcie v Českej republike

Vývoj právnej úpravy

Prvé pokusy o vyplnenie právneho vákua, existujúceho v oblasti asistovanej reprodukcie sa v podmienkach Českej republiky realizovali už v roku 2003. V tomto roku došlo k zverejneniu legislatívneho návrhu zákonnej úpravy asistovanej reprodukcie, ako súčasti návrhu nového zákona o zdravotnej starostlivosti. K jeho prijatiu však nedošlo a táto oblasť medicíny získala svoj legislatívny základ až 1. júna 2006, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 227/2006 Sb. o výzkumu na lidských embryonálních kmenových buňkách a souvisejících činnostech a o změně některých souvisejících zákonů ve z. p. p. (ďalej len „zákon o výskume“).

Potrebná a dlho očakávaná právna úprava asistovanej reprodukcie bola obsiahnutá v tretej časti zákona, ktorá vymedzovala podmienky jej výkonu v širšom zmysle slova, ako to bolo v pôvodnom opatrení Ministerstva zdravotníctva ČSR, pretože zahŕňala nielen podmienky pre výkon umelej inseminácie, ale aj ďalších foriem asistovanej reprodukcie, ktorých výkon je v 21. storočí bežný.

Nová právna úprava asistovanej reprodukcie bola v tom čase realizovaná formou novelizácie už existujúcich právnych predpisov, a to:

• zákona č. 20/1966 Sb. o péči o zdraví lidu ve z. p. p. (ďalej len „zákon o starostlivosti o zdravie ľudí“) tým, že vymedzila základné predpoklady a podmienky výkonu asistovanej reprodukcie a predstavovala tak ťažisko novej právnej úpravy;
• zákona č. 94/1963 Sb. o rodině ve z. p. p.(ďalej len „zákon o rodine“) tým, že sa novým spôsobom vysporiadava s otázkou určenia otcovstva k dieťaťu, narodenému po úspešne vykonanom zákroku asistovanej reprodukcie, za predpokladu, že žiadateľmi nie sú manželia;
• zákona č. 160/1992 Sb. o zdravotní péči v nestátních zdravotníckých zařízeních ve z. p. p., ktorého sa novelizácia dotkla v otázkach administratívnych záležitostí, spojených so žiadosťou o registráciu neštátneho zdravotníckeho zariadenia, v ktorom má dôjsť k výkonu jednotlivých postupov a metód asistovanej reprodukcie.

Napriek tomu, že nová právna úprava predstavovala pre oblasť reprodukčnej medicíny významný krok vpred, neobsiahla viaceré pálčivé otázky súvisiace s výkonom zákrokov asistovanej reprodukcie. Zákonodarca v rámci zákona o výskume napríklad osobitne nevenoval pozornosť problematike nakladania s ľudskými embryami, ktoré v procese umelého oplodnenia použité neboli. Nezodpovedaná tak ostala napríklad otázka, čo so zmrazeným embryom po rozvode manželov žiadateľov alebo v prípade úmrtia jedného z nich, či otázka ukončenia skladovania nevyužitých embryí.

Reforma zdravotníctva a jej vplyv na právnu úpravu asistovanej reprodukcie

Česká právna úprava oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti, výkon asistovanej reprodukcie nevynímajúc, prešla v priebehu uplynulého roka podstatnými zmenami. Český zákonodarca upustil od novelizácie existujúcej právnej úpravy a zvolil cestu prijatia úplne nových právnych predpisov, ktoré by mali lepšie reflektovať na významný pokrok v prírodných vedách, ku ktorému došlo v priebehu posledných desaťročí účinnosti pôvodnej právnej úpravy.

Reforma zdravotníctva z roku 2011 je založená na troch nových právnych predpisoch, ktoré predstavujú jej hlavné piliere, a to:

• zákon č. 372/2011 Sb. o zdravotních službách a podmínkách jejich poskytování (zákon o zdravotních službách) (ďalej len „zákon o zdravotných službách“), ktorý vo všeobecnosti upravuje poskytovanie zdravotných služieb, pričom ako novinku zavádza napríklad inštitút skôr vysloveného priania, na základe ktorého je pacient oprávnený dopredu určiť, za akých podmienok bude prebiehať jeho liečba,
• zákon č. 373/2011 Sb. o specifických zdravotních službách (ďalej len „zákon o špecifických zdravotných službách“), obsahujúci právnu úpravu špe