Vzájomná dôvera, komunikácia a vzájomné informovanie sa je predpokladom fungujúceho korektného vzťahu medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a pacientom. Na to, aby na jednej strane poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v rozsahu svojho vzdelania a odbornosti poskytoval pacientovi zdravotnú starostlivosť správne, je potrebné, aby ho pacient pravdivo a v dostatočnom rozsahu informoval o svojom zdravotnom stave; akceptoval jeho odborné postupy a praktické skúsenosti vyplývajúce z výkonu zdravotníckeho povolania. Na druhej strane na to, aby sa pacient vedel rozhodnúť pre určitý zákrok alebo liečbu je potrebné, aby bol poskytovateľom zdravotnej starostlivosti informovaný o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti.

V záujme eliminovania prípadných neskorších nedorozumení alebo konfliktných situácii je potrebné, aby ošetrujúci zdravotnícky pracovník poskytol pacientovi poučenie zrozumiteľne, ohľaduplne, bez nátlaku, s možnosťou a dostatočným časom slobodne sa rozhodnúť pre informovaný súhlas a primerane rozumovej a vôľovej vyspelosti a zdravotnému stavu pacienta. V súčasnosti sa do popredia a „právneho povedomia“ čoraz viac dostávajú práva pacienta ako prijímateľa zdravotnej starostlivosti. Každý by mal mať právo na prístup k takému štandardu zdravotnej starostlivosti, ktorý je v súlade s právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike a so súčasným stavom lekárskej vedy. Napriek trendu presunu väčšej miery zodpovednosti za vlastné zdravie, ktorý nastúpil po reforme zdravotníctva a presunu väčšieho podielu aktívnej účasti na rozhodovaní pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti na pacienta, nemožno, podľa môjho názoru, poprieť fakt, že lekár so svojimi odbornými vedomosťami a praktickými skúsenosťami aj naďalej zostáva nosným subjektom pri rozhodovaní o poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientovi.

Práva pacienta v procese poskytovania zdravotnej starostlivosti

Právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti

Právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, vrátane cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, sa zaručuje rovnako každému pacientovi v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v zdravotnej starostlivosti. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia z dôvodov pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, štátnej príslušnosti, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, zdravotného postihnutia, veku, majetku, rodu alebo iného postavenia.

Právo na výber poskytovateľa

Toto právo sa nevzťahuje na

1. osobu, ktorá je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody,
2. žiadateľa o azyl,
3. osobu, ktorá je príslušníkom ozbrojených síl SR, Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Horskej záchrannej služby, Hasičského a záchranného zboru, ak takejto osobe určil poskytovateľa služobný orgán alebo služobný úrad.

Poskytovateľ môže odmietnuť návrh na uzatvorenie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ak:

1. by uzatvorením takejto dohody prekročil svoje únosné pracovné zaťaženie; to neplatí pre osobu, ktorá má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt v určenom zdravotnom obvode poskytovateľa všeobecnej ambulantnej starostlivosti a v špecializovanej ambulantnej starostlivosti gynekologickej a zubno-lekárskej,
2. osobný vzťah zdravotníckeho pracovníka k osobe, ktorej má zdravotnú starostlivosť poskytovať, alebo k jej zákonnému zástupcovi, nezaručuje objektívne hodnotenie jej zdravotného stavu alebo
3. poskytovaniu zdravotnej starostlivosti bráni osobné presvedčenie zdravotníckeho pracovníka, ktorý má zdravotnú starostlivosť poskytovať; uvedené platí len v prípade umelého prerušenia tehotenstva, sterilizácie a asistovanej reprodukcie.

Právo na ochranu dôstojnosti, rešpektovanie telesnej integrity a psychickej integrity

Predmetom ochrany sú imateriálne hodnoty a stránky osobnosti pacienta, akými sú napríklad meno, česť, dôstojnosť, súkromie, telesná integrita. Takmer každý výkon zdravotnej starostlivosti predstavuje zásah do telesnej integrity človeka (často vo veľkom rozsahu). Očakávaním pacienta, ktorý je v procese poskytovania zdravotnej starostlivosti laikom, je, aby diagnostika a liečba, okrem indikovaného zdravotného výkonu, obsahovala aj ľudskosť a empatiu zdravotníckeho pracovníka, bez nadradenosti a cynizmu. Zdravotnícky pracovník taktiež nesmie napomáhať porušovaniu cti a dôstojnosti pacienta alebo sa na ňom zúčastňovať. Každý zdravotnícky pracovník je povinný oznámiť príslušným orgánom podozrenie z hrubého alebo krutého zaobchádzania a týrania pacienta, a to najmä maloletej osoby a osoby zbavenej spôsobilosti na právne úkony.

Právo na informácie týkajúce sa zdravotného stavu a na informácie o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti

Vo všeobecnosti platí, že základným predpokladom poskytnutia zdravotnej starostlivosti je jej poskytnutie s informovaným súhlasom osoby, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť (pacient) alebo osoby, ktorú si pacient určil. Informovaný súhlas patrí medzi základné oprávnenia každej fyzickej osoby, ktorá je v právnom postavení pacienta pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Realizácia tohto oprávnenia v praxi si vyžaduje ochotu a schopnosť zdravotníckeho pracovníka komunikovať s pacientom, objasňovať mu prognózu jeho ochorenia a možnosti dostupnej terapie, preberať s ním možné riziká, trpezlivo odpovedať na jeho otázky, primerane jeho rozumovej vyspelosti a zdravotnému stavu.

Právo na odmietnutie poskytnutia zdravotnej starostlivosti okrem prípadov, v ktorých možno poskytnúť zdravotnú starostlivosť bez informovaného súhlasu

Pacient má právo, ak si to neželá, odmietnuť poskytnutie zdravotnej starostlivosti, ako aj nebyť informovaný. Každý, kto má právo na poučenie, má a