Posudzovanie invalidity a zdravotného stavu zamestnanca

Všeobecne o invalidite

Samotné zhoršenie zdravotného stavu fyzickej osoby ešte samo osebe neznamená vznik nároku na priznanie invalidného dôchodku podľa § 70 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Musí ísť o také zhoršenie zdravotného stavu, ktoré má za následok pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktoré má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Príloha 4 k zákonu o sociálnom poistení obsahuje zoznam miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa zdravotných postihnutí. „Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. To znamená, že na určenie príslušného percenta je rozhodujúce najzávažnejšie zdravotné postihnutie poistenca. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.“ [1]

Vo všeobecnosti medzi najčastejšie faktory ovplyvňujúce vývoj invalidizácie sú napr.:

• „životný štýl, nepriaznivé životné prostredie ovplyvňujúce zdravotný stav pacienta,
• sociálne faktory (nezamestnanosť),
• dlhé čakacie doby na operáciu kĺbov a chrbtice,
• dlhé čakacie doby na odborné vyšetrenia,
• nadhodnotené lekárske nálezy,
• nepriaznivá finančná situácia v rezorte zdravotníctva.“ [2]

Posudková činnosť posudkových lekárov

Zdravotný stav poistenca žiadajúceho o udelenie invalidného dôchodku môže posúdiť výlučne posudkový lekár príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne, ktorá sa určuje podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa o invalidný dôchodok. „Vzhľadom k tomu, že lekárska posudková činnosť sa vykonáva len na účely sociálneho poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu sa vykonáva len v rámci konania o dôchodkovú dávku na základe žiadosti poistenca, pre ktorého uplatnenie nároku na dávku je výlučným právom.“ [3] Úlohou posudkového lekára je posúdenie miery schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, pri ktorej uvedený stav posudzuje „porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.“ [4] Medzi najčastejšie príčiny pri uznaní invalidity sa zaraďujú choroby svalov, kostrového a spojivového tkaniva, duševné poruchy a poruchy správania, choroby obehovej sústavy či nádorové ochorenia. [5]

Ešte pred samotným posúdením zdravotného stavu je poistenec povinný podať písomnú žiadosť o invalidný dôchodok. K uvedenej žiadosti žiadateľ predkladá aj tlačivo „Prehliadka zisťovacia – kontrolná“, ktorú vystavuje všeobecný lekár žiadateľa a ostatné aktuálne odborné lekárske nálezy, ktoré zaznamenávajú a dokumentujú nepriaznivý zdravotný stav žiadateľa. Tieto by nemali byť staršie ako šesť mesiacov. Posudkový lekár pri prehliadke „môže napr. overiť funkčný stav pohybového ústrojenstva poistenca, vykonať orientačné neurologické vyšetrenie alebo mu zmerať tlak krvi a pod., nie je jeho povinnosťou špeciálne „vyšetrovať“ pacientov zdravotný stav.“ [6] Pri vyšetrení a posudzovaní zdravotného stavu žiadateľa posudkový lekár volí metódy a spôsoby vyšetrenia s prihliadnutím na typ zdravotného postihnutia. Pri posudzovaní zdravotného