Neposkytnutie „prvej pomoci“ posádkou ambulancie záchrannej zdravotnej služby

Záchranná zdravotná služba je formou poskytovania ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorou sa poskytuje neodkladná zdravotná starostlivosť. Posádky ambulancie záchrannej zdravotnej služby sú často privolávané ku prípadom, pri ktorých je nevyhnutná asistencia niektorých ďalších základných záchranných zložiek integrovaného záchranného systému (predovšetkým Hasičského a záchranného zboru alebo Horskej záchrannej služby), ako aj útvarov Policajného zboru alebo tzv. ostatných záchranných zložiek. Kompetencie jednotlivých častí integrovaného záchranného systému sú upravené vo viacerých právnych predpisoch a koordinácia integrovaného záchranného systému je predmetom pravidelných spoločných cvičení.

Okolnosti zásahov, pri ktorých je posádka ambulancie záchrannej zdravotnej služby neoprávnene hodnotená ako pasívna, majú často určité spoločné znaky:

• Prvým z nich je komplikovanosť zásahu, najmä po jeho technickej stránke.
• Druhým znakom je nevyhnutnosť asistenčného zásahu najčastejšie inej zložky integrovaného záchranného systému alebo útvaru Policajného zboru.
• Tretím znakom je prítomnosť akútneho nebezpečenstva ohrozenia života a zdravia zasahujúcich osôb a samozrejme aj osôb, ktorým je poskytovaná pomoc.

V týchto prípadoch ide často doslova o sekundy, a preto je rýchlosť zasahujúcich, ako aj ich vzájomná spolupráca, pod drobnohľadom prítomných svedkov. Je pritom prirodzené, že osoby, ktoré privolali pomoc, hodnotia často dobu príchodu, ako aj samotný proces poskytovania pomoci zasahujúcich, ako pomalý. Vyššie charakterizované kategórie zásahov sú pre niektorých novinárov „príťažlivé“ vtedy, ak pacient umrie, alebo má trvalé následky. Svedkovia alebo rodinní príslušníci niekedy toto nešťastie pripisujú na vrub pasivite posádky ambulancie záchrannej zdravotnej služby. Jednoduché konštatovania však v týchto prípadoch nie sú adekvátne, keďže ide o zložitejší právny problém, ktorý potrebuje nutnú analýzu.

Prípad z praxe

Za posledné roky sme v slovenských médiách zaznamenali prípad, kedy došlo k havárii osobného motorového vozidla, ktoré zišlo z vozovky a ocitlo sa v rozbúrenej rieke. Na miesto nehody prišla posádka ambulancie záchrannej zdravotnej služby o pár minút, no nemohla priamo zasahovať, keďže na miesto zásahu ešte nedorazila posádka Hasičského a záchranného zboru (ďalej len „HaZZ“) a vozidlo sa nachádzalo v dravom prúde rieky a vyslobodenie pacientov z vozidla vyžadovalo odborný technický zásah. Zasahujúci lekár, zdravotnícky záchranár, ako aj vodič odmietli vstúpiť do rozbúrenej rieky. Posádka ambulancie záchrannej zdravotnej služby teda bola nútená počkať na príchod hasičov, a z toho dôvodu bola „obvinená“ z nečinnosti.

Presvedčenie časti laickej verejnosti o zlyhaní posádky ambulancie záchrannej zdravotnej služby bol navyše znásobené tým, že do príchodu hasičov sa do vôd rozbúrenej rieky vrhli náhodní svedkovia nehody a dobrovoľne a na vlastné riziko sa pokúšali vytiahnuť pos