Lean thinking v zdravotníctve

Dynamické zmeny zasahujúce bez výnimky každé odvetvie spoločnosti prinášajú so sebou nové potreby a nové riešenia. Zdravotníctvo nie je výnimkou. Od čias nie tak dávno minulých, kedy na poskytnutie komplexnej zdravotnej starostlivosti stačil všeobecný lekár, sa charakter medicíny významne zmenil. Dnešná realita je pre väčšinu zdravotníkov absolútne nečakaná a mnohí sa jej úporne snažia vzoprieť v domnienke, že ide o neospravedlniteľný zásah do ich autonómie.

Ťažko možno niekomu zazlievať, že pri úprimnej snahe získať a udržať si čo najvyššiu erudíciu vo svojej špecializácii, považuje zdravotnícky pracovník pojmy ako riadenie kvality, výkonový manažment, efektivita alebo bezpečnosť pacienta za nepodstatné nezmysly a stratu času. Pri dnešnom objeme poznatkov a praktickej nemožnosti zvládnuť komplexnú starostlivosť individuálne, sa však potrebe efektívne organizovanej tímovej spolupráce vyhnúť nedá. Zdravotník tak dnes musí popri odosobnenej diagnostike a liečbe ochorenia prihliadať okrem iného aj na psychológiu pacienta, ich vzájomný vzťah, legislatívne záležitosti, úroveň výsledkov svojej práce a ich previazanosť s materiálno-finančnými nákladmi a v neposlednom rade na pacientovu spokojnosť. Osvedčeným spôsobom jednoduchej integrácie týchto aspektov do transparentného systému, dynamicky sa prispôsobujúceho potrebám užívateľa s výsledným efektom zvýšenia kvality poskytovanej služby je „štíhle myslenie“ alebo „lean thinking“.

Čo je lean thinking?

V 80-tych rokoch minulého storočia začali americké automobilky strácať svoje tradične silné postavenie na domácom trhu. Do popredia sa, naopak, vďaka menšej poruchovosti a vyššej spokojnosti zákazníkov dostali výrobcovia z Japonska, a to aj napriek transportným nákladom a dovozným clám. V snahe odhaliť korene úspechu, sa viacerí výskumníci rozhodli sledovať japonských výrobcov priamo na mieste. Očakávali, že nájdu dokonale automatizované a mechanizované továrne alebo aspoň armádu výstupných kontrolórov, ktorí zachytia každý jeden defektný produkt. Namiesto toho však objavili úplne nový systém výroby. Systém, vďaka ktorému bolo možné za polovičný čas a finančné prostriedky na polovičnej výrobnej ploche vyrobiť produkt signifikantne vyššej kvality. [1] Systém, ktorý umožnil Toyota Motor Corporation stať sa jednou z najprosperujúcejších firiem na svete.

Po automobilkách si ho vďaka jeho univerzálnemu charakteru s veľkým úspechom osvojili Toyota Production System (TPS), ďalší výrobcovia z mnohých odvetví priemyslu a po nich nasledovali poskytovatelia rozličných služieb. TPS alebo lean thinking je totiž manažérskou stratégiou, ktorej podstatou je kontinuálna revízia a zlepšovanie procesuálneho riadenia a vďaka tomu je v prakticky ktorejkoľvek organizácii voľne implementovateľná. Výnimkou nebolo ani zdravotníctvo a napriek počiatočnej rezistencii pracovníkov, stále narastajúce množstvo zdravotníckych organizácií už nejaký čas v renomovaných zdravotníckych periodikách reportuje dosiahnuté výsledky. Preto ani v slovenských podmienkach povinného zavádzania systémov manažmentu kvality na princípe procesuálneho riadenia do zdravotníckych zariadení neexistuje žiadny a priori dôvod proti implementácii štíhleho myslenia.

Päť princípov lean thinking

Filozofiou štíhleho myslenia je systematický útok na „muda“. V japončine tento výraz znamená čosi zbytočné, nadbytočné či nehodnotné. Vhodným ekvivalentom v slovenčine je slovo „plytvanie“. Muda je kľúčom k pochopeniu efektivity a terčom úsporných aktivít v úsilí zvýšiť hodnotu vykonávaných činností. Cestou k tomuto cieľu je päť princípov lean thinking. (Obr. 1.)