Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Úskalia manažmentu polymorbídneho pacienta v ambulantnej praxi
Dátum: Rubrika: Očami lekára
Denná medicínska prax nás presviedča, že pacientov, ktorí trpia iba na jednu chronickú chorobu, je stále menej. Naopak, pribúda pacientov, ktorí trpia dvomi-tromi či viacerými chorobami a počet takýchto pacientov v každej ambulancii stúpa s ich vekom. Cieľom článku je poukázať na úskalia diagnostiky a liečby týchto pacientov a legislatívne požiadavky, ktoré by sa pri manažmente týchto pacientov mali dodržiavať. Keďže väčšinou podliehajú dispenzarizácii, v článku je priestor aj pre niektoré novinky v tejto oblasti. Ide o voľné pokračovanie článku „Chyby a omyly v manažmente gastroenterologického pacienta“ z predošlého čísla časopisu.
Polymorbídny pacient u všeobecného lekára
Úloha všeobecného lekára je pri manažmente polymorbídneho pacienta stále nedocenená. Je to však aj vďaka samotným všeobecným lekárom, najmä tým, ktorí sa sami nechali vmanévrovať do úlohy dispečera. Práve všeobecný lekár by mal poznať zdravotný stav svojho pacienta minimálne tak, aby mohol v prípade potreby urobiť patričné a neodkladné opatrenia na záchranu života alebo zlepšenie zdravia polymorbídneho pacienta. Mal by najlepšie vedieť, či jeho polymorbídny pacient dodržiava predpísaný diétny a liečebný režim a v prípade, že tomu tak nie je, by o tom mal informovať príslušného lekára – špecialistu. Aj moje skúsenosti sú také, že v praxi sa tak deje len v ojedinelých prípadoch. Komunikácia medzi všeobecným lekárom a špecialistom viazne a v krajnom prípade sa obmedzuje iba na nič nehovoriace výmenné lístky všeobecného lekára na jednej strane a nález špecialistu na strane druhej. Vzájomná telefonická alebo iná forma komunikácie je v praxi veľkou zriedkavosťou, o osobnom stretnutí aspoň nad zdravotnou dokumentáciou pacienta ani nehovoriac. Denný režim práce všeobecného lekára a špecialistu je však taký, že ich vzájomnej komunikácii vôbec nepraje. Obaja majú preplnené čakárne a sú radi, ak počas pracovnej doby stihnú vybaviť všetkých pacientov.
Starostlivosť o polymorbídneho pacienta medzi jednotlivými dispenzárnymi kontrolami teda spočíva predovšetkým na pleciach všeobecného lekára. Jeho úloha v tejto starostlivosti je nezastupiteľná. Polymorbídny pacient predsa nemôže každý týždeň sedieť v čakárni u špecialistu a krátkodobé zhoršenie jeho stavu by mal riešiť všeobecný lekár, ktorý by mal upozorniť špecialistu (napr. kardiológa), že pacient trpí napr. na vredovú chorobu alebo mikroskopickú hematúriu a momentálne preto nemôže užívať lieky s antiagregačným účinkom, ktoré mu kardiológ predpísal, lebo nedávno prekonal infarkt myokardu. Integračnú a koordinačnú úlohu všeobecný lekár plniť musí. Ak vidí, že pacient mal predpísané lieky od rôznych špecialistov, ktoré môžu mať závažné interakcie, je oprávnený v odôvodnených prípadoch aj sám (napr. pri závažných vedľajších účinkoch alebo alergii), špecialistom ordinovanú liečbu prerušiť a následne informovať špecialistu o tomto kroku. Túto úlohu však všeobecnému lekárovi často sťažuje sám pacient, ktorý ho neinformuje o všetkých návštevách špecialistov, ani o zmene liečby, ktorú mu špecialista naordinoval. Stáva sa to napriek tomu, že špecialista má povinnosť aj písomne na vydanom náleze upozorniť pacienta na povinnosť odovzdať ho svojmu všeobecnému lekárovi [1].
Niektorí pacienti tiež občas špecialistov tej istej odbornosti striedajú a ich všeobecní lekári o tom nevedia. Druhý špecialista tej istej odbornosti ani nemusí vedieť, že pacient už bol s tou istou diagnózou inde, ak mu to sám nepovie. Ak sa „pomieša“ liečba, odporúčaná prvým a druhým špecialistom tej istej odbornosti, problémy polymo
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.