Judikatúra Najvyššieho súdu SR: Nekontrolovaný diabetes mellitus

Vývoj kauzy

Prvostupňovým rozhodnutím Úrad pre dohľad dňa 27.7.2007 rozhodol o uložení pokuty žalobcovi za nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca opravný prostriedok v správnom konaní – rozklad, ktorý bol však rozhodnutím žalovaného zo dňa 6.5.2008 zamietnutý a rozhodnutie o uložení pokuty týmto potvrdené. Žalobca podľa Úradu pre dohľad porušil § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“) tým, že: „pani A. Š. v čase podávania kortikoidnej liečby (od 9.12.2006 do 15.12.2006) neboli účastníkom konania kontrolované glykémie, pacientke počas hospitalizácie nebol vyšetrený moč a nebola odporúčaná liečba diabetes mellitus v prepúšťacej správe.“ Žalobca následne napadol rozhodnutie žalovaného správnou žalobou podanou na Krajskom súde v Trnave kvôli preskúmaniu zákonnosti postupu a rozhodnutí Úradu pre dohľad. Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) dňa 11.6.2009 svojím rozsudkom obidve rozhodnutia Úradu pre dohľad zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania. Proti tomuto rozsudku Krajského súdu následne podal Úrad pre dohľad odvolanie, o ktorom rozhodol v odvolacom konaní Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) rozhodnutím, ktorým sa zaoberáme v tomto článku.

Prípad pred Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

Žalobca podal v rámci výkonu dohľadu námietky k protokolu o vykonanom dohľade a osoby vykonávajúce dohľad sa podľa Úradu pre dohľad s týmito námietkami dôkladne vysporiadali. Úrad pre dohľad zastával stanovisko, že žalobca v priebehu správneho konania neuviedol žiadne nové fakty ani nové argumenty a nepredložil ani žiadne dôkazy, ktoré by ho zbavili zodpovednosti za porušenie § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti. Z tohto dôvodu Úrad pre dohľad nenariadil obstaranie konzultantského, resp. znaleckého posudku ako ďalšieho dôkazu. V rozklade, ktorý podal žalobca proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu, bol namietaný rozpor medzi tvrdením Úradu pre dohľad o nesledovaní medicínsky významných parametrov (hodnota glykémie) a faktom, že zo záznamu zdravotnej dokumentácie vyplýva, že počas hospitalizácie žalobca opakovane vykonal kontrolu glykémií u pacientky.

Kvôli odstráneniu tohto rozporu si Úrad pre dohľad vyžiadal laboratórne výsledky všetkých vyšetrení realizovaných u pacientky počas celej doby jej hospitalizácie. Podľa Úradu pre dohľad z nich vyplynulo: „že jedno vyšetrenie glykémie bolo realizované pred nasadením kortikosteroidov a jedno na druhý deň po ich nasadení, čo nespochybnil ani žalobca. Žalovaný v danom prípade považoval za pochybenie žalobcu, že tento počas hospitalizácie pacientky, ktorá už pred podaním kortikosteroidov mala hyperglykémiu, nesledoval a nekontroloval pravidelne hodnotu glykémií. Tvrdenie žalobcu, že sledoval a kontroloval ich hodnotu, nezodpovedá záznamom v zdravotnej dokumentácii, pretože jedno jediné vyšetrenie glykémií bezprostredne na druhý deň po nasadení kortikosteroidov a po zvyšnú dobu hospitalizácie už žiadne vyšetrenie, v žiadnom prípade nemôže znamenať, že žalobca pravidelne sledoval a kontroloval hodnotu glykémií.“ Z citovaného textu vyplýva, že žalobca podľa Úradu pre dohľad síce kontroloval hodnotu glykémií, avšak nerealizoval túto kontrolu pravidelne a opakovane.

Spor pred Krajským súdom v Trnave

Účelom konania pred krajským súdom bolo posúdenie toho, či rozhodnutie a postup Úradu pre dohľad vymedzený v žalobe boli v súlade so zákonom. Podľa krajského súdu napadnuté rozhodnutie Úradu pre dohľad, ako aj rozhodnutie orgánu prvého stupňa, bolo vydané na základe