Judikatúra Najvyššieho súdu SR: Chronická glomerulonefritída

Vývoj kauzy

Pacient bol hospitalizovaný u žalobkyne od 30. mája 2009 do 17. júna 2009, pričom 17. júla 2009 pacient zomrel. Rodinná príslušníčka pacienta podala po určitej dobe sťažnosť na liečebný postup žalobkyne ohľadom zdravotnej starostlivosti, ktorá mu mala byť poskytnutá. Následne bol vykonaný dohľad zo strany žalovaného a 28. októbra 2009 bol ním vydaný protokol o vykonanom dohľade. Proti nemu podala žalobkyňa 16. novembra a 14. decembra 2009 námietky. V apríli 2010 bol žalovaným vydaný dodatok k protokolu o vykonanom dohľade, pričom aj proti nemu boli žalobkyňou opäť podané 7. mája 2010 námietky. Výkon dohľadu bol ukončený 31. mája 2010. Dňa 12. júla 2010 bolo žalobkyni písomne oznámené začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty za nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti, na ktoré reagovala žalobkyňa listom. Pobočka Úradu pre dohľad ako prvostupňový orgán svojím rozhodnutím z 23. septembra 2010 napokon rozhodla, že žalobkyňa porušila § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“) a uložila jej pokutu vo výške 8 000 eur a povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Proti tomuto rozhodnutiu následne podala žalobkyňa rozklad, o ktorom predseda žalovaného rozhodol 15. apríla 2011 tak, že ho zamietol a prvostupňové rozhodnutie pobočky o uložení pokuty potvrdil. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa administratívnu žalobu na Krajskom súde v Trnave, aby preskúmal zákonnosť postupu v prípade oboch rozhodnutí. Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) 9. mája 2013 rozhodnutím žalobu zamietol. Proti rozhodnutiu tohto súdu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol NS SR v rozhodnutí, ktoré analyzujeme.

Prípad pred Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

Počas výkonu dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti bolo pobočkou Úradu pre dohľad ako orgánom prvého stupňa vyžiadané odborné stanovisko od konzultantky v odbore nefrológia, ktorá bola súčasne aj hlavnou odborníčkou Ministerstva zdravotníctva SR pre oblasť pediatrickej nefrológie. Po podaní dodatkov k námietkam zo strany žalobkyne boli prizvaní ďalší dvaja konzultanti, jeden z odboru nefrológia a druhý v odbore interná medicína, nefrológia. Následne bol vyhotovený dodatok k protokolu, pričom aj proti nemu boli opätovne vznesené námietky. Po vyjadrení spomenutých odborných konzultantov boli aj tieto námietky prerokované so žalobkyňou. Úrad pre dohľad došiel k záveru, že zo strany žalobkyne nebola vyvrátená zodpovednosť za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne. Prvostupňový orgán kauzu uzavrel v tom smere, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti porušil § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti tým, že: „pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.... v období od 30.5.2009 do 17.7.2009 nevykonal všetky zdravotné výkony na určenie správnej diagnózy a zabezpečenie včasnej a účinnej liečby. Porušenie spočívalo v tom, že u pacienta bola liečba chronickej glomerulonefritídy s nefrotickým syndrómom kortikoidmi zahájená veľmi neskoro (po 6 týždňoch od prvých príznakov). Táto liečba pacienta mala byť zahájená už pri prvej hospitalizácii v období od 30.5.2009 do 17.6.2009, vzhľadom na jeho závažný progredujúci zdravotný stav a nie až pri generalizácii choroby a vývoji renálnej insuficiencie. V období, keď sa choroba klinicky a laboratórne prejavila, bol pacient (nar. X.X.) po skončení adolescentného veku (18 rokov). V tomto období života je najčastejšou príčinou nefrotického syndrómu chronická endokapilárna glomerulonefritída s nálezom malých abnormalít, ktorá je senzitívna na liečbu kortikoidmi. Napriek jasnej diagnóze, priberaniu na hmotnosti a zhoršovaniu sa laboratórnych parametrov, bol nastavený len na symptomatickú liečbu a 17.6.2009 bol prepustený do ambulantnej starostlivosti bez kauzálnej liečby. Napriek tomu, že nefrológ v internej ambulancii účastníka konania 13.7.2009 konštatoval generalizovaný opuchový stav, tachykardiu, váhový prírastok do 10 kg, pacient bol ponechaný v ambulantnej starostlivosti, hoci už v tej dobe bola indikovaná intenzívna liečba cestou hospitalizácie. Klinické a labora