Dôsledky zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek v praxi

Nedostatky zákona

Zákon sa v praxi veľmi často nedodržiaval, resp. nedodržiava z jedného, a to veľmi jednoduchého dôvodu. Týmto dôvodom sú finančné prostriedky. Poslanci až po prijatí cit. zákona začali robiť prieskum v zdravotných poisťovniach a zistili to, čo už informovaná odborná verejnosť dávno tušila. A síce, že poisťovne peniaze na zvýšenie platieb poskytovateľom zdravotnej starostlivosti tak, aby tí mohli sestrám podľa zákona o minimálnych mzdových nárokoch zvýšiť mzdy, jednoducho nemajú.

Jedným z nedostatkov tohto zákona, je, že istú časť sestier v praxi diskriminuje a inú zvýhodňuje. Zamestnávateľ totiž nemusí, ak to nemá ustanovené v kolektívnej zmluve, do praxe sestry podľa uvedeného zákona započítavať materskú a rodičovskú dovolenku. Môže nastať situácia, že dve sestry v rovnakom veku, s tou istou kvalifikáciou, môžu mať rôzne mzdy. Horšie na tom bude tá, ktorá porodila a bola na materskej a rodičovskej dovolenke, čo aj len s jedným dieťaťom, nakoľko sa tým automaticky môže posunúť oproti svojej bezdetnej kolegyni, do nižšej mzdovej kategórie. Za rovnakú prácu by mala patriť dvom rovnako kvalifikovaným zamestnancom rovnaká odmena, bez ohľadu na vek a pohlavie, či absolvovanú materskú dovolenku.

Nejde tu o právny, ale skôr morálny rozpor so zákonom č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v z. n. p. Podľa ustanovení cit. zákona, zákon o minimálnych mzdových nárokoch diskriminuje sestry aj voči iným zdravotníckym pracovníčkam, ktorým sa materská a rodičovská dovolenka do praxe zarátava. Na to, že (­ne)započítavanie materskej a rodičovskej dovolenky u sestry len veľmi ťažko môže mať pozitívny vplyv na jej budúce materstvo, politici pri prijímaní zákona akosi pozabudli.

Zákon o minimálnych mzdových nárokoch určuje mzdové rozpätie predovšetkým podľa rokov praxe sestry a priznáva len paušálne príplatky 33 eur, resp. 66 eur za vzdelanie sestry. V praxi potom môžu nastať, resp. aj nastali situácie, kedy mladá vysokoškolsky vzdelaná a odborne zdatnejšia sestra, mala priznaný nižší plat, ako jej kolegyňa s „klasickou strednou zdravotníckou školou“ rok pred dôchodkom. Ak sa takéto sestry stretli na jednom pracovisku, mohlo to vyvolať spory a vzájomné osobné antipatie. Cit. zákon vôbec nezohľadňuje náročnosť práce sestry podľa odbornosti. Samozrejme, tú môže individuálne oceniť zamestnávateľ, tzv.