Dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bez lehoty?

Argumenty ÚDZS

Z praxe Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyplýva, že očakávajú vykonanie dohľadu v 60-dňovej lehote odo dňa podania podnetu na jeho vykonanie. V prípade, že nedôjde k vybaveniu podnetu v tejto primárnej lehote, s odkazom na vnútorné predpisy ÚDZS dochádza (aj opakovane) k predĺženiu tejto lehoty o ďalších 30 dní. Úrad teda autonómne moderuje lehotu dohľadového konania, čo už na prvý pohľad nemôže pôsobiť na zadávateľa podnetu pozitívne.

Podporným argumentom, ktorý by mohol osobe neznalej postačovať, je odkaz na právnu úpravu dohľadu v zákone č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v zákone č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z. z.“), kde sa výslovné právne zakotvenie lehoty na vykonanie dohľadu nenachádza. Uvedené tvrdenie je správne, keďže lehota v týchto právnych predpisoch skutočne nie je explicitne uvedená, to však neznamená, že konanie o dohľade môže trvať akokoľvek dlho.

Vymedzenie lehoty

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je zriadený zákonom č. 581/2004 Z. z. a je súčasťou orgánov štátnej správy Slovenskej republiky. Z hľadiska zaradenia právnej úpravy dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou možno konštatovať, že ide o právnu úpravu správneho práva. Dohľadové konanie má však viacero špecifík. Jedným z nich je, že právna úprava výslovne vylučuje použitie lex generalis správneho procesného práva v Slovenskej republike, zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, v konaní o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou. [1] Je potrebné teda hľadať v iných právnych predpisoch a v prípade, že nenájdeme prislúchajúcu zákonnú právnu úpravu, bude potrebná aplikácia právnych noriem vyššej právnej sily. Konkrétne treba upriamiť pozornosť na Ústavu Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (ďalej len „Ústava“), z ktorej možno lehotu v dohľadovom konaní implicitne vyvodiť. Ústava v čl. 48 ods. 2, prvej vete ustanovuje (cit.): „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.“ Bude to práve garancia prerokovania veci bez zbytočných prieťahov, ktorá v sebe obsahuje procesnú časovú limitáciu konania ÚDZS. Ďalej je potrebné dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vnímať v ko