Asistovaná reprodukcia a vybrané problémy spojené s jej praktickým výkonom

Patrí sem napríklad:

• problém spontánnych potratov,
• problém mimomaternicového tehotenstva či vrodených vád vyvíjajúceho sa plodu alebo
• výskyt hyperstimulačného syn­drómu.

Cieľom tohto článku je poukázať na tie vybrané aspekty asistovanej reprodukcie, ktoré majú nie medicínsky, ale skôr etický základ, a ktoré je možné riešiť pomerne jednoducho náležitou právnou úpravou, minimalizujúcou ich výskyt.

Do tejto skupiny možno zaradiť najmä problematiku viacpočetných tehotenstiev a s ňou súvisiacich selektívnych interrupcií, otázku sex selekcie či potenciálnu hrozbu tzv. eutelegenézy. Popri základnom vymedzení obsahu týchto aspektov, tiež v článku venujem zvýšenú pozornosť konkrétnym spôsobom ich riešenia vo vybraných krajinách, ktoré právne regulujú oblasť výkonu asistovanej reprodukcie. Osobitne som sa zamerala najmä na legislatívne prostredie Španielska a Veľkej Británie, ktoré možno v tejto oblasti opodstatnene považovať za mimoriadne vyspelé.

Problém viacpočetných tehotenstiev

Jedným z najčastejších problémov, ktoré so sebou prináša praktický výkon asistovanej reprodukcie, sú viacpočetné tehotenstvá, ktorých pravdepodobnosť výskytu je pri umelom oplodnení výrazne vyššia, ako pri prirodzenom počatí. Dôvodom je najmä skutočnosť, že v záujme zvýšenia pravdepodobnosti úspešnosti zákroku umelého oplodnenia sú do maternice ženy podstupujúcej tento zákrok zväčša vnášané viaceré embryá súčasne. Ako prevencia vzniku tohto problému preto slúži najmä obmedzenie maximálneho počtu embryí, ktoré môžu byť súčasne použité v procese umelého oplodnenia ženy.

Toto pravidlo našlo medzičasom svoje legislatívne uplatnenie v právnych úpravách asistovanej reprodukcie viacerých krajinách sveta. Ako príklad možno uviesť španielsky zákon č. 14/2006 z 26. mája o technikách asistovanej reprodukcie ľudí (ďalej len „zákon č. 14/2006“), ktorý nahradil skorší zákon o technikách asistovanej reprodukcie. [1] Vďaka tomuto právnemu predpisu prijatému ešte v roku 1988, sa španielska legislatíva zaraďuje medzi prvé, ktoré právne regulovali oblasť tejto formy výkonu reprodukčnej medicíny.

Podľa čl. 3 ods. 2 zákona č. 14/2006 môže dôjsť v rámci jedného cyklu umelého oplodnenia metódou in vitro k transferu najviac troch embryí do maternice ženy a prípadné nadbytočné embryá, ktoré neboli vnesené, môžu byť následne zmrazené a uskladnené v autorizovaných embryobankách a v prípade potreby použiteľné v ďalšom cykle tejto ženy. Za zákonom stanovených podmienok môže tiež dôjsť k ich darovaniu alebo použitiu na iné účely ustanovené zákonom. Obdobné obmedzenie možno nájsť tiež v právnej úprave asistovanej reprodukcie v Nemecku, Taliansku či Švajčiarsku.

Otázke viacpočetných ­tehotenstiev je tiež venovaná zvýšená pozornosť na nadnárodnej úrovni, a to predovšetkým na pôde Európskej spoločnosti pre ľudskú reprodukciu a embryológiu (European Society of Human Reproduction and Embryology, ESHRE) so sídlom v Belgicku, ktorá bola založená ešte v roku 1985, a ktorej hlavnou úlohou je práve podpora štúdia a výskumu v oblasti reprodukčnej medicíny a vedy. V súvislosti so snahou riešiť tento problém asistovanej reprodukcie bola na schôdzi ESHRE venovanej rizikám a komplikáciám spojených s využitím techník asistovanej reprodukcie, ktorá sa konala v máji roku 2002 v Maastrichte, prezentovaná koncepcia tzv. single embryo transfer.

Podstata tejto koncepcie spočíva v prenesení výlučne jedného embrya do maternice ženy v rámci jedného cyklu umelého oplodnenia. Prítomní odborníci tu dospeli k záveru, že cieľom asistovanej reprodukcie by malo byť narodenie jedného zdravého dieťaťa, pričom dvoj a viacnásobné tehotenstvá by sa mali považovať za nežiaducu komplikáciu, ktorej treba náležitým spôsobom zabrániť.

Sprievodným javom viacpočetných tehotenstiev je totiž zvýšená chorobnosť či dokonca úmrtnosť matiek, ako aj detí po pôrode pre ich nižšiu váhu v porovnaní s bežným tehotenstvom, kedy sa v tele ženy vyvíja výlučne jeden plod, ako aj pre častejšie komplikácie v priebehu tehotenstva ženy. Na druhej strane, prvé výskumy v oblasti single embryo transferu v Európe na vybranej skupine p