Aktuálne otázky občianskoprávnej zodpovednosti za škodu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti

Teoretické východiská

Zodpovednosť ako filozofická, právna alebo sociálna kategória si zaslúži veľkú pozornosť. Právo je normatívny systém, ktorý reguluje spoločenské vzťahy. Jedným z jeho účelov je, okrem iného aj zabezpečenie zachovania ľudskej koexistencie. Z toho dôvodu bol vytvorený systém právnych noriem tak, aby určoval, ktoré správanie je prípustné, a ktoré nie. Jeho integrálnou súčasťou je aj naplnenie mechanizmu konanie – následok – zodpovednosť. V zásade platí, že každý (výnimku tvoria napr. ľudia s duševnými poruchami) musí niesť zodpovednosť za sféru svojho vplyvu, za svoje konanie. Sankcie ustanovené v právnych normách slúžia na to, aby dostatočne odradili človeka od spoločensky nežiaduceho konania.

Zároveň má inštitút zodpovednosti odpovedať na neprípustné konanie, ktorým sa zasiahlo do sféry druhého človeka. Jeho podstatou je reparovať vzniknutú ujmu a nastoliť stav rovnováhy panujúci pred samotným zásahom a potrestať rušiteľa. Zodpovednosť môžeme z hľadiska rôznych diverzifikačných kritérií rozdeliť do viacerých skupín. [1]

Podľa povahy normatívneho systému môžeme odlišovať morálnu (etickú zodpovednosť) a právnu zodpovednosť. Morálna zodpovednosť je založená na právne nevynútiteľných morálnych normách. Má podobu určitého morálneho odsúdenia za vykonané činy. Vzhľadom na svoju povahu sa nemožno na súde domáhať jej uplatnenia. V niektorých prípadoch sa však porušenie morálnych noriem stretáva aj s porušením právnych noriem. Ak sa tak stane, tak okrem morálnej zodpovednosti nastupuje aj právna zodpovednosť. [2] Právna zodpovednosť je zodpovednosť, vyplývajúca z právnych noriem, za ktorými stojí donucovacia moc štátu. [3]

Problematika právnej zodpovednosti tvorila a tvorí jednu z ústredných problematík právnej teórie aj praxe. Do oblasti právnej zodpovednosti priniesla svoj špecifický aspekt aj medicínsko-právna problematika, a to najmä v súvislosti s otázkami vzťahu modernej medicíny a práva. Moderná medicína vo svojej oblasti nastolila pre právnu zodpovednosť množstvo problémov, napr. otázku vzťahu objektívnej a subjektívnej zodpovednosti v medicíne, problematiku príčinnej súvislosti, nových foriem ujmy, ako aj nových kritérií protiprávnosti medicínskych výkonov.[4]

Pojem zodpovednosti v občiansko­právnej teórii nie je (ako by sa možno na prvý pohľad dalo) úplne jasný. V procese právno-teoretickej diskusie sa sformovalo niekoľko koncepcií právnej zodpovednosti prezentovaných poprednými  československými a samozrejme aj zahraničnými právnymi teoretikmi (napr. V. Knapp, Š. Luby, M. Knappová, J. Macur).

Jednou z najdôležitejších otázok bola a ostáva, či zodpovednosť je zložkou porušeného právneho vzťahu už pred porušením, resp. ohrozením, alebo vzniká až momentom porušenia (ohrozenia) právneho vzťahu. Túto otázku podnecuje aj nejednoznačné znenie Občianskeho zákonníka, ktorý v niektorých prípadoch definuje to, že určitý subjekt právnej povinnosti zodpovedá za to, že ju splní, na iných miestach ustanovuje, že určitý subjekt zodpovedá za to, že svoju právnu povinnosť nesplnil. [5]

Poznámka: Rozličné názory boli prezentované aj k otázke, či občianskoprávnu zodpovednosť možno považovať za občianskoprávnu sankciu, alebo či občianskoprávna zodpovednosť znamená len hrozbu občianskoprávnou sankciou. Výsledkom riešenia týchto otázok bolo niekoľko koncepcií občianskoprávnej zodpovednosti, v ktorých sa ich autori vyrovnali s predloženou problematikou. [6]

Názor zaraďujúci právnu zodpovednosť jednak do pôvodného právneho vzťahu, a tiež aj do právneho vzťahu vzniknutého porušením alebo ohrozením pôvodného vzťahu sformuloval na pôde medicínsko-právneho skúmania aj J. Štěpán, ktorý uvádza (cit.): „...Správanie subjektu, ktoré primárne ovplyvňuje vedomie povinnosti, je potom sekundárne ovplyvňované i novopristupujúcim faktorom potenciovaného pôsobenia, totiž hrozbou sankcie pre prípad nesplnenia povinnosti, tu ide teda o zodpovednosť za splnenie (prvé štádium – latentná, potenciálna zodpovednosť). Pri porušení povinnosti – spravidla zavinenom, len výnimočne nezavinenom – sa potom zodpovednosť za nesplnenie vo svojej výslednej funkcii prejaví ako povinnosť subjektu strpieť sankciu (postih) ukladanú pre tento prípad právnym poriadkom ako reštrikciu (ujmu) jeho práv...“ [7] K hlbšiemu preniknutiu, pochopeniu a porovnaniu koncepcií právnej zodpovednosti by sme potrebovali omnoho viac priestoru. To však vzhľadom na charakter tohoto príspevku a jeho zameranie, ktoré tenduje skôr do praktickej roviny, nepovažujeme za potrebné.

Zodpovednosť v súkromnom práve – cez optiku poskytovania zdravotnej starostlivosti

V dnešnej dobe môžeme sledovať zvýšený nárast konaní o náhradu škody na zdraví, ktoré iniciujú pacienti voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Tento trend bude podľa nášho názoru narastať a približovať sa pomerom v západnom svete. [8] Preto je dôležité, aby si ako pacient, tak aj poskytovateľ zdravotnej starostlivosti uvedomili, na akých právnych postulátoch je problematika občianskoprávnej zodpovednosti budovaná, a ktoré jej druhy v praxi prichádzajú najviac do úvahy.

Základným predpisom, v ktorom sa nachádza úprava zodpovednosti za škodu v súkromnom práve je Občiansky zákonník. Okrem ustanovenia základných predpokladov (podmienok) pre vznik zodpovednosti obsahuje Občiansky zákonník aj konkrétne druhy (kauzy) zodpovedností. Vo vzťahu k zdravotníckej praxi je dôležité definovať niektoré z nich. Skôr, ako prejdeme ku špecifikám dvoch z nich, musíme spomenúť podmienky vzniku zodpovednosti.

Právna teória a pozitívne práv