Zodpovednosť za škodu na odložených veciach v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti

Pri poskytovaní služieb zdravotnej starostlivosti môže dôjsť k viacerým prípadom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu t. j. zodpovednosti, ktorá má charakter súkromnoprávneho vzťahu medzi škodcom (zodpovedným subjektom) a poškodeným, z ktorého vyplýva povinnosť zodpovedného subjektu nahradiť poškodenému vzniknutú škodu. Keďže s prevádzkovaním zdravotníckeho zariadenia a s poskytovaním služieb zdravotnej starostlivosti je spravidla spojené odkladanie vecí (najmä odevov), jedným z takýchto prípadov občianskoprávnej zodpovednosti je aj zodpovednosť za škodu spôsobenú na odložených veciach. [1] Tento prípad zodpovednosti sa síce nedotýka priamo poskytovania zdravotnej starostlivosti, napriek tomu je však veľmi úzko spojený s poskytovaním služieb zdravotnej starostlivosti.

Predpoklady vzniku zodpovednosti za takto spôsobenú škodu, otázky vymedzenia zodpovedného subjektu, poškodeného subjektu, ako aj možnosť zbavenia sa zodpovednosti upravuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len „Občiansky zákonník“). [2] V tejto súvislosti je relevantný najmä § 433 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje, že v prípade, ak je s prevádzkou určitej činnosti spravidla spojené odkladanie vecí, zodpovedá ten, kto ju vykonáva, fyzickej osobe za škodu na veciach odložených na mieste na to určenom alebo na mieste, kde sa obvykle odkladajú, okrem toho, ak by ku škode došlo aj inak.

Základné predpoklady vzniku zodpovednosti

Základnými predpokladmi pre vznik zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla na odložených veciach sú:

1. odloženie veci na mieste, ktoré bolo k tomuto účelu určené alebo na mieste, kde sa veci obvykle odkladajú,
2. vznik škody na odloženej veci, spočívajúci v jej poškodení, strate, odcudzení alebo zničení a 
3. príčinná súvislosť medzi odložením veci a vznikom škody.

Existencia uvedených predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu musí byť v každom jednotlivom prípade daná, istá a dostatočne preukázaná. Iba pravdepodobnosť príp. domnienka niektorého z predpokladov nie sú pre vznik zodpovednosti dostačujúce. Ak niektorý z predpokladov nie je možné v určenom rozsahu preukázať, zodpovednosť za škodu nevznikne, v dôsledku čoho nemôže byť poškodenému priznaná náhrada škody.

Na vznik zodpovednosti sa v tomto prípade nevyžaduje zavinenie zodpovedného subjektu, t. j. zodpovedný subjekt zodpovedá za škodu aj vtedy, ak ju sám nezavinil (napr. škodu spôsobil jeho zamestnanec, iný pacient príp. úplne cudzia osoba).  Keďže zavinenie nie je v tomto prípade jedným zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti, má tento druh zodpovednosti za škodu charakter tzv. objektívnej zodpovednosti. Jedinou možnosťou, ako sa možno objektívnej zodpovednosti zbaviť, je tzv. liberácia, t. j. preukázanie existencie zákonom ustanoveného liberačného dôvodu. V prípade zodpovednosti za odložené veci je týmto liberačným dôvodom skutočnosť, že by ku škode došlo aj inak. Formulácia „ak by ku škode došlo aj inak“ sa vzťahuje predovšetkým na rôzne formy živelných pohrôm, kedy by škoda vznikla aj vtedy, ak by nedošlo k odloženiu veci (napr. povodeň, požiar), ako aj na prípady vzniku škody, vyplývajúce z povahy príp. vnútorných vlastností odloženej veci (napr. rýchlo sa kaziace potraviny). [3] Ak sa zodpovednému subjektu podarí preukázať, že by ku škode došlo aj inak, zbavuje sa tým povinnosti nahradiť poškodenému vzniknutú škodu.

Keďže zodpovedný subjekt nemôže svoju zodpovednosť za škodu na odložených veciach úplne vylúčiť ani modifikovať, neplatné sú akékoľvek vyhlásenia vylučujúce príp. obmedzujúce zodpovednosť prevádzkovateľa, umiestnené v priestoroch zdravotníckeho zariadenia, rovnako ako dohody takéhoto charakteru, uzavreté medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a pacientom. Oznámenia typu „Za odložené veci neručíme“ príp. vyhlásenia obdobného charakteru sú teda z hľadiska povinnosti nahradiť škodu bez právneho významu.

Prevádzkovateľa nezbavujú zodpovednosti za škodu spôsobenú na odložených veciach ani prípadné nedostatky technického a priestorového vybavenia miesta, na ktorom služby zdravotnej starostlivosti poskytuje. Z hľadiska zodpovednosti teda nie je podstatné, či poskytovateľ mal vôbec možnosť alebo v akej miere mal možnosť ovplyvniť stav týchto priestorov vrátane ich prispôsobenia na bezpečné odkladanie vecí. [4]

Odloženie veci na mieste, kt