Vyhľadávanie v aktualitách
Aktuality
ÚDZS: Legislatíva k systému hlásenia nežiaducich udalostí je dostačujúca
Kategória: Spravodajstvo Autor/i: TASR
Bratislava 15. júla (TASR) - Nastavenie legislatívy k systému hlásenia nežiaducich udalostí je dostačujúce. Uviedol to Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). Poukázal na to, že k 1. júnu 2019 prešla legislatíva zmenou, keď sa zaviedol aj inštitút klinického auditu.
"Klinickým auditom je systematické preverovanie a hodnotenie dodržiavania štandardných postupov na výkon prevencie, štandardných diagnostických postupov a štandardných terapeutických postupov a interného systému hodnotenia bezpečnosti pacienta a minimálnych požiadaviek na interný systém hodnotenia bezpečnosti pacienta," ozrejmil úrad. Informoval, že na výkon klinického auditu sú oprávnené ministerstvo zdravotníctva a osoby odborne spôsobilé na výkon zdravotníckeho povolania na základe písomného poverenia rezortu. Nežiaduca udalosť má podľa neho viacero definícií. "Rozumie sa ňou udalosť alebo okolnosť, ktorá mohla spôsobiť alebo spôsobila poškodenie zdravia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorej bolo možné predísť. Považuje sa za ňu aj prípad, keď poškodeným je poskytovateľ alebo zdravotnícky pracovník," ozrejmil. Úrad doplnil, že nežiaducou udalosťou je tiež neočakávané zhoršenie zdravotného stavu pacienta, v dôsledku ktorého došlo k poškodeniu zdravia s trvalými následkami alebo k úmrtiu pacienta, ktorému bolo možné predchádzať. Možno za ňu považovať aj udalosť, ktorá mohla spôsobiť alebo spôsobila poškodenie zdravia pacienta, pri ktorej sa preukázalo, že sa jej bolo možné vyhnúť. Rovnako aj situáciu, pri ktorej sa identifikoval nesprávny postup, nezodpovedajúci štandardom, a mohol by viesť k zhoršeniu zdravotného stavu pacienta. Lekár zaoberajúci sa bezpečnosťou v zdravotníctve Vladimír Černák pre TASR skonštatoval, že na Slovensku je treba vytvoriť systém nesankcionovaného hlásenia bezpečnostných incidentov. Súčasný dôraz na vyvodzovanie zodpovednosti za pochybenia na konkrétnych jednotlivcoch podľa neho neprispieva k celkovému zvyšovaniu bezpečnosti. Odporučil, aby sa k vyšetrovaniu nežiaducich udalostí pristupovalo systematicky. Nahlasovať by sa podľa neho mali tiež potenciálne chyby, ktoré nemuseli spôsobiť poškodenie pacienta. Poukázal na to, že v usmernení ÚDZS sa zdravotníckym zariadeniam ukladá povinnosť hlásiť chyby a omyly aj zriadiť systém dobrovoľného hlásenia chýb a omylov, no explicitne sa v ňom nevyskytuje pojem incident označujúci rizikovú situáciu, ktorá mohla viesť k poškodeniu pacienta.
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.