Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Úľavy pre osoby so zdravotným postihnutím vo verejnom zdravotnom poistení - čas na zmenu
Dátum: Rubrika: Právo
Znížená sadzba poistného, limit spoluúčasti na doplatkoch a vyňatie z povinnosti platiť minimálne poistné patria medzi úľavy, ktorým sa „tešia“ osoby so zdravotným postihnutím v systéme verejného zdravotného poistenia. Každé z týchto opatrení vo väčšej či menšej miere znižuje objem disponibilných zdrojov na úhradu zdravotnej starostlivosti. Preto je namieste skúmať, čím boli tieto opatrenia odôvodnené pri svojom zavedení a či dané dôvody platia aj v súčasnosti. Predkladaný príspevok sumarizuje odpovede na uvedené otázky a načrtáva možné legislatívne riešenia de lege ferenda.
Zdroje verejného zdravotného poistenia a úľavy pre osoby so zdravotným postihnutím
S účinnosťou od 1. januára 2024 sa zvýšila sadzba poistného na verejné zdravotné poistenie (ďalej len „VZP“) z výkonu zamestnania, pre samostatne zárobkovo činné osoby (ďalej len „SZČO“) a tzv. samoplatiteľov o jeden percentuálny bod, teda na 15 % z vymeriavacieho základu.
[1]
Táto dočasná úprava (zvýšenie sa má uplatňovať „iba“ do 31. decembra 2027) bola odôvodnená kritickou situáciou vo verejných financiách,
„kedy príjmy nepostačujú na krytie výdavkov na zdravotnú starostlivosť“.
[2]
Podľa predkladateľov malo zvýšenie sadzby poistného „priniesť“ systému VZP kumulatívne dodatočné zdroje v objeme 831 miliónov eur,
[3]
ktoré majú byť použité
„na konsolidáciu nemocníc z dôvodu zamedzenia nového zadlžovania nemocníc“
.
[4]
V súčasnosti je zrejmé, že zvýšenie poistného nevyriešilo (a ani vyriešiť nemohlo) problém zadlžovania nemocníc, ani iné zásadné problémy slovenského zdravotníctva. Vo VZP napriek tomu pretrvávajú opatrenia, ktoré znižujú príjmy a zvyšujú výdavky systému. Časť týchto naoko sociálnych opatrení sa viaže na status osoby so zdravotným postihnutím.
Za osoby so zdravotným postihnutím sú vo VZP považovaní ľudia, ktorí boli uznaní za invalidných Sociálnou poisťovňou, poberatelia invalidných výsluhových dôchodkov a osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej len „ŤZP“). Invalidita vzniká pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o aspoň 41 % v porovnaní so zdravým človekom;
[5]
invalidný výsluhový dôchodok poberá bývalý policajt
[6]
a vojak v prípade, ak v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania nie je viac schopný služby a jeho schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie sa znížila o aspoň 20 %.
[7]
Za ŤZP uzná úrad práce, sociálnych vecí a rodiny osobu, ktorá má chronické poškodenie zdravia, spôsobujúce funkčnú poruchu v miere aspoň 50 %.
[8]
ŤZP nesúvisí so schopnosťou pracovať a priznáva sa nezávisle od invalidného dôchodku. Zmyslom uznania za ŤZP tak nie je riešiť pracovné uplatnenie, ale „otvoriť dvere“ k príspevkom, ktorými sa zmierňujú dôsledky postihnutia v oblasti mobility a orientácie, komunikácie, sebaobsluhy a zvýšených výdavkov. Ako už bolo opakovane pertraktované, za ŤZP môže byť na Slovensku uznaný aj človek s menej závažným ochorením (napríklad s celiakiou),
[9]
v dôsledku čoho je počet ľudí s ŤZP v produktívnom veku u nás vyšší ako v bezmála dvojnásobne ľudnatejšej Českej republike.
[10]
Sadzba poistného na VZP pre osoby so zdravotným postihnutím je vo výške 7,5 % z vymeriavacieho základu, t.j. o polovicu nižšia ako pre zamestnancov, SZČO a samoplatiteľov bez zdravotného postihnutia. Okrem toho, na zamestnancov so zdravotným postihnutím sa nevzťahuje povinnosť minimálneho odvodu poistného na úrovni odvodu zo sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu (v r. 2024 suma 273,99 eur), vloženej do zákona o zdravotnom poistení
[11]
s cieľom zamedziť uzatváranie špekulatívnych pracovných pomerov, pri ktorých zamestnanci platia
„mesačne poistné na úrovni niekoľko eur a majú zabezpečené verejné zdravotné poistenie v plnom rozsahu“
.
[12]
Osoby so zdravotným postihnutím sú osobitne chránené aj vo vzťahu k doplatkom na lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny prostredníctvom tzv. limitu spoluúčasti. Ak úhrnná výška úhrad, ktorú títo poistenci vynaložili na doplatky, prekročí v kalendárnom štvrťroku 12 eur, zdravotná poisťovňa im uhradí sumu, o ktorú je limit spoluúčasti prekročený.
[13]
Limit spoluúčasti vo výške 12 eur nie je príjmovo testovaný, a teda sa vzťahuje na všetkých poistencov so zdravotným postihnutím bez ohľadu na výšku ich príjmu. Ak príjem týchto osôb nepresahuje 60 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov, uplatní sa nulový limit spoluúčasti, a teda sú od doplatkov úplne oslobodení. Dopady nulového limitu spoluúčasti na zdroje VZP dosahujú viac ako 60 miliónov eur ročne.
[14]
Dôvody osobitného postavenia osôb so zdravotným postihnutím vo VZP
Zákon o zdravotnom poisteníz roku 1994
[15]
ustanovoval pre osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou nižšiu sadzbu poistného na zdravotné poistenie - 6,3 % miesto 14 % pre SZČO a 2,6 % miesto 10 % pre zamestnávateľa. Status občana so zmenenou pracovnou schopnosťou sa spájal s invaliditou - poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa posudku Sociálnej poisťovne.
[16]
Hoci aj v tomto období existovala možnosť uznania za osobu s ŤZP, ŤZP nebolo spojené so znížením sadzby poistného ani s inými úľavami v rámci zdravotného poistenia.Zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“) prijatý v rámci tzv. Zajacovej zdravotníckej reformy ustanovoval v § 12 o polovicu zníženú sadzbu poistného pre osoby so zdravotným postihnutím. Predmetné ustanovenie sa odkazovalo na § 9 nového zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, podľa ktorého boli takýmito osobami ľudia uznaní za invalidných Sociálnou poisťovňou. K doplneniu osôb s ŤZP medzi subjekty so zníženým poistným došlo novelou zákona o zdravotnom poisteníúčinnou od 1. septembra 2005.
[17]
Hoci deklarovaným cieľom novely bolo aj
„spresniť definíciu osôb, ktoré majú polovičné sadzby poistného, pôjde aj o osoby, ktoré sú držiteľmi preukazov ZŤP, a to aj keď nie sú invalidmi podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne“
,
[18]
dôvodová správa ani ďalšie materiály predložené do legislatívneho procesu neobsahujú zdôvodnenie tohto opatrenia a nevyčísľujú jeho dopady na zdroje VZP. Jediný ako-tak „oficiálny“ odhad dopadov nachádzame o 13 rokov neskôr v analýze Inštitútu zdravotnej politiky z roku 2018. Podľa Inštitútu spôsobia polovičné odvody osôb so zdravotným postihnutím v období piatich rokov kumulatívny výpadok zdrojov VZP vo výške 511 miliónov eur.
[19]
Pokiaľ ide o výnimku z minimálneho odvodu poistného pre osoby so zdravotným postihnutím, dôvodová správa ani iné materiály neuvádzajú dôvody, pre ktoré sa minimálny odvod nevzťahuje na osoby so zdravotným postihnutím.
[20]
Toto opomenutie je pozoruhodné hneď dvojnásobne. Predovšetkým, osoba s ŤZP nie je (na rozdiel od osoby uznanej za invalidnú) vo VZP tzv. poistencom štátu, a teda pre ňu môže byť vysoko motivačné uzatvoriť špekulatívny pracovný pomer. Navyše, SZČO a samoplatitelia so
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
