Regulácia zdravotníckych služieb v kontexte Aktu o digitálnych službách

V posledných rokoch dochádza tiež k vývoju a využívaniu nových elektronických informačných systémov v oblasti zdravotníctva spolu s elektronickými službami zdravotníctva. Súvis netreba hľadať len v pandémii ochorenia COVID-19, ale tiež v dynamickom rozvoji informačno-komunikačných technológií (ďalej len „IKT“) a v možnostiach, ktoré do poskytovania zdravotnej starostlivosti prinášajú. Autorka v príspevku analyzuje otázku, ktoré elektronické služby zdravotníctva v podmienkach Slovenskej republiky spadajú do pôsobnosti novej európskej legislatívy, a aké požiadavky môžu mať tieto predpisy na ich vývoj a používanie. Texty európskych predpisov boli skúmané najmä s ohľadom na to, aké typy zdravotníckych elektronických služieb na Slovensku existujú.

Európsky parlament a Rada Európskej únie prijali v roku 2022 nový právny predpis vo forme nariadenia pod názvom Akt o digitálnych službách , ktorého účelom je prispieť k správnej činnosti vnútorného trhu so sprostredkovateľskými službami, a to vytvorením harmonizovaných pravidiel pre bezpečné, predvídateľné a dôveryhodné online prostredie, s cieľom uľahčiť inovácie a účinne chrániť základné práva vrátane zásady ochrany spotrebiteľa. Ide o dlhoočakávanú legislatívu, ktorá má regulovať digitálne služby určitých parametrov. Zároveň v tom istom roku, o mesiac skôr, bol prijatý iný právny predpis, taktiež vo forme nariadenia, a to Akt o digitálnych trhoch. Na základe neho sa majú v celej Európskej únii dodržiavať spoločné pravidlá vytvárajúce súťažeschopné a spravodlivé trhy digitálneho sektora v prospech všetkých používateľov. Uvedené dva právne predpisy spôsobili v sektore digitálnych služieb veľké zmeny, ktoré musia byť reflektované v činnostiach a správaní všetkých poskytovateľov digitálnych služieb, ktorí spadajú do pôsobnosti nariadení, a to naprieč celou Európskou úniou.

Úvodom považujeme za dôležité ozrejmiť právnu terminológiu, ktorá sa v tejto oblasti vyskytuje a môže spôsobovať nejednoznačnosť v jej správnom používaní. Po masívnom vstupe a následnom obrovskom rozmachu informačno-komunikačných technológií do rôznych sfér života sa začali v strategických dokumentoch Európskej únie a postupne aj v legislatívnych aktoch objavovať nové výrazy, ktoré sa neskôr odzrkadlili aj v právnych poriadkoch jednotlivých členských štátov vrátane Slovenskej republiky. Termíny „ “ a „ “ sa používajú rôzne, majú podobný obsah, avšak nejde o synonymá. V prípade informatizácie ide o proces, pri ktorom je dôraz kladený na spracovanie informácií pomocou IKT, zatiaľ čo pojem elektronizácia je pojem užší a predstavuje proces, pri ktorom sa sústreďujeme na zavádzanie a využívanie elektronických IKT vo všetkých činnostiach. Okrem toho poznáme aj pojem „ “, pri ktorom dochádza k preneseniu hmotného obsahu do podoby spracovanej IKT. V nadväznosti na to sa potom možno stretnúť s vyjadreniami „ “, „ “ či „ “. Autor Boyer definuje elektronické služby ako Okrem teoretickej charakteristiky uvedených pojmov existuje aj lokálna právna úprava, ktorá definuje niektoré technické výrazy z oblasti informačných technológií z hľadiska práva. Sú nimi napríklad „ “ a „ “, ktoré sú vymedzené v zákone č. 95/2019 Z.z.o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ITVS“). Za informačnú technológiu môžeme podľa tohto zákona považovať prostriedok alebo postup, ktorý slúži na spracúvanie údajov alebo informácií v elektronickej podobe, najmä informačný systém, infraštruktúra, informačná činnosť a elektronické služby. Informačný systém, ako jeden z príkladov informačnej technológie, predstavuje Uvedený zákon sa nezaoberá výrazom „komunikačná technológia“, avšak zákonodarca zaradil komunikačnú technológiu pod informačnú technológiu, pretože časť informačnej technológie je zameraná na informačnú činnosť, ktorou je napríklad získavanie, spracúvanie, sprístupňovanie, prenos, archivácia a likvidácia údajov. To znamená, že pomocou informačnej technológie môže dôjsť aj k poskytovaniu informácií, čo je primárnou úlohou komunikačnej technológie. V praxi sa ďalej môžeme stretnúť s výrazom „ “, ktorou možno označiť elektronickú technológiu vytvárajúcu, prenášajúcu a spracovávajúcu údaje a informácie pomocou reťazcov jednotiek a núl, pričom každá z nich sa nazýva bit. Akt o digitálnych službách napriek svojmu názvu neobsahuje definíciu pojmu digitálne služby, ale ustanovuje obsah výrazov „ “ a „ “, zatiaľ čo Akt o digitálnych trhoch pracuje s výrazmi „ “, „ “ či „ “. Uvedené výrazy budú bližšie ozrejmené v ďalších častiach príspevku, avšak za základnú terminologickú tézu možno na účely tohto príspevku považovať to, že informatizácia, elektronizácia a digitalizácia majú jedného spoločného menovateľa, ktorým sú IKT, to znamená, že činnosti sú uskutočňované pomocou IKT, najčastejšie vo virtuálnom, inými slovami, kybernetickom priestore a často aj prostredníctvom celosvetovej siete Internet.