Náhrada škody v kontexte povinného očkovania, odškodňovacie schémy

Každý liek či očkovacia látka môže mať nežiaduce účinky. Tie je výrobca povinný uvádzať v informácii pre používateľa (PIL) aj v súhrne charakteristických vlastnostní lieku (SPC). V nich uvádzané nežiaduce účinky sa môžu vyskytovať s rôznou frekvenciou. Po očkovaní sa najčastejšie objavujú očakávané reakcie súvisiace s podaním očkovacej látky, ktoré sa už v minulosti vyskytli, a sú uvedené v PIL alebo SPC. Zvyčajne sú prejavom reakcie organizmu na podanie vakcíny - odpovede imunitného systému. Ich výskyt závisí od predispozície toho-ktorého ľudského jedinca, prípadne aj od spôsobu podávania očkovacej látky.

Každú sekundu sa celosvetovo podá 3-tisíc dávok vakcín (Halabi & Omer, 2017). Podanie vakcín, ktoré patria medzi biologické lieky, môže celkom výnimočne viesť až k poškodeniu zdravia alebo dokonca k úmrtiu. Hoci sú takéto následky extrémne zriedkavé, riziko nie je nulové. Navyše, na rozdiel od liekov, vakcíny sa podávajú prevažne zdravým jedincom, často vo forme povinného očkovania. Preto sa v posledných desaťročiach do popredia dostáva otázka odškodňovania za poškodenie zdravia, ktoré súvisí alebo by mohlo súvisieť s podávaním očkovacích látok.

Kým náhrada škody spôsobená nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti býva štandardnou súčasťou právneho poriadku, v prípade škody na zdraví spôsobenej povinným očkovaním, to tak nie je. V prípade poškodenia zdravia nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti treba preukázať aspoň zavinenie z nedbanlivosti, pri poškodení zdravia po očkovaní často nemožno konštatovať ani len nevedomú nedbanlivosť. To, či u konkrétnej osoby nastane poškodenie zdravia po očkovaní, nie je možné vopred predpovedať. Môže sa tak stať dokonca aj v prípade správne vyrobenej, správne prepravovanej, správne skladovanej, správne pripravenej a správne podanej očkovacej látky so získaním informovaného súhlasu podľa príslušných právnych predpisov. Kto by mal v takom prípade niesť zodpovednosť za poškodenie zdravia? Má to byť výrobca očkovacej látky, ktorý ju vyrobil v súlade so správnou výrobnou praxou? Alebo to má byť distribútor, ktorý dodržal správnu veľkodistribučnú prax, či lekáreň, ktorá dodržala správnu lekárenskú prax? Zodpovedať by mohol aj poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý očkovaciu látku podal, pretože je súčasťou povinného očkovania. Ak by sme mali postupovať podľa všeobecných predpisov o náhrade škody, potom treba vyriešiť otázku, či sú vôbec splnené podmienky takejto náhrady. Preukázať zavinenie za uvedených podmienok je spravidla mimoriadne náročné, prakticky až nemožné. To isté platí aj pre príčinnú súvislosť.

Oviedský dohovor v čl. 24 pritom ustanovuje, že V súlade s textom vysvetľujúcej správy sa má neprimeranosť poškodenia určovať podľa okolností toho-ktorého prípadu. Príčinou poškodenia má byť zákrok, pričom tento pojem treba chápať v najširšom zmysle slova (Council of Europe, 1997). Takýmto zákrokom je mimo akýchkoľvek pochybností aj akékoľvek očkovanie, tým skôr ak pôjde o povinné očkovanie.

Odškodnenie za poškodenie zdravia v súvislosti s očkovaním zaviedli mnohé krajiny. Žiadne očkovanie nie je totiž bez rizika. Dôvody pre zavedenie VICP boli viaceré. Ústredným motívom bola zodpovednosť štátu za starostlivosť o osoby, ktorých zdravie poškodili programy realizované v rámci verejného zd