Vyhľadávanie v aktualitách
Aktuality
Štát dá možno súkromným ZP viac na prevádzku
Kategória: Spravodajstvo
Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá sa stará o viac ako 3,5 mil. klientov, bude mať možno na svoju prevádzku menej prostriedkov. Naopak, súkromné poisťovne Dôvera a Union môžu mať k dispozícii viac. Nárast zdrojov na prevádzku však môže podľa rezortu financií spôsobiť pokles prostriedkov na zdravotnú starostlivosť.
Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá sa stará o viac ako 3,5 mil. klientov, bude mať možno na svoju prevádzku menej prostriedkov. Naopak, súkromné poisťovne Dôvera a Union môžu mať k dispozícii viac. Nárast zdrojov na prevádzku však môže podľa rezortu financií spôsobiť pokles prostriedkov na zdravotnú starostlivosť.
BRATISLAVA 12. apríla (SITA) - Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP), ktorá sa stará o viac ako 3,5 mil. klientov, bude mať možno na svoju prevádzku menej prostriedkov. Naopak, súkromné poisťovne Dôvera a Union môžu mať k dispozícii viac. Nárast zdrojov na prevádzku však môže spôsobiť pokles prostriedkov na zdravotnú starostlivosť. Upozorňuje na to Ministerstvo financií SR. Zmeny výpočtu sumy, ktorú môžu poisťovne použiť na vlastnú réžiu, navrhuje rezort zdravotníctva v novele zákona o zdravotných poisťovniach.
Ministerstvo financií upozorňuje, že vplyvom nového vzorca klesnú pre rok 2012 výdavky na prevádzkové činnosti VšZP o 1,4 mil. eur, pre Dôveru však výdavkový strop vzrastie o 3,3 mil. eur a pre Union o 2,1 mil. eur. "Upozorňujeme, že celkový vplyv navrhovanej zmeny výpočtu maximálneho stropu pre výdavky na prevádzkové činnosti zdravotných poisťovní má negatívny vplyv na výdavky verejného zdravotného poistenia, ktoré budú v prípade využitia maximálnych stropov hradené na úkor výdavkov na zdravotnú starostlivosť, a to v roku 2012 v sume 4 053 625 eur, v roku 2013 v sume 4 241 659 eur, v roku 2014 v sume 4 463 420 eur," poukazuje rezort.
Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že zmenou súčasného percentuálneho limitu pre výdavky na prevádzkové činnosti zdravotnej poisťovne, ktorý bol doteraz stanovený pevnou percentuálnou sadbou, zníži bariéry pre vstup nových poisťovní na trh. Novinka sa však nepozdáva napríklad Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, podľa neho je nezrozumiteľná, úpravu žiada aj VšZP či malé nemocnice.
Celkovo vzniesli subjekty k novele zákona o zdravotných poisťovniach 389 pripomienok, z toho 122 zásadných. Rezort zdravotníctva narazil napríklad vo svojej snahe o zmenu pevnej siete na niektoré ministerstvá. Návrh novely totiž hovorí, že poskytovateľ v pevnej sieti by mal byť vždy priamo v okrese alebo v niektorom zo susedných okresov. Rezorty vnútra a obrany však žiadajú, aby boli do pevnej siete z dôvodu bezpečnosti štátu zaradení všetci poskytovatelia v ich zriaďovacej pôsobnosti.
Ministerstvo hospodárstva SR sa zase obáva, že schválením navrhovaného ustanovenia môže prísť k situácii, že poskytovatelia určení za subjekty hospodárskej mobilizácie, nebudú zdravotnými poisťovňami zaradení do pevnej siete. Rezort práce zase požaduje, aby poskytovateľ v pevnej sieti bol v každom okrese. Odôvodňuje to aj vytvorením podmienok pre možnosť pravidelných návštev pacienta zo strany blízkych.
Kritika sa vzniesla aj na rozšírenie zmluvnej voľnosti medzi poisťovňou a poskytovateľom o zmluvne dohodnuté dôvody na vypovedanie zmluvy po uplynutí minimálneho (12-mesačného) obdobia. VšZP navrhuje zmeniť 12 mesiacov na tri. Súčasne je podľa nej potrebné upraviť zmluvné vzťahy tak, aby poisťovňa mohla v odôvodnených prípadoch vypovedať zmluvu skôr ako uplynie minimálny čas jej trvania. Asociácia nemocníc Slovenska žiada 12-mesačnú lehotu nahradiť päťročnou a taktiež doplniť, že počas trvania zmluvy sú jej účastníci povinní minimálne raz ročne uskutočniť rokovanie o výške úhrady, pokiaľ o to ktorákoľvek zo zmluvných strán požiada. Komora sestier, ako aj Slovenská lekárska komora chcú zase lehotu posunúť na neurčito.
Množstvo pripomienok sa týkalo aj zmien v rámci prevodu poistného kmeňa. Úrad pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou napríklad nesúhlasí s konaním o predbežnej cene, či s núteným prevodom na základe súhlasu zdravotnej poisťovne. Podľa VšZP by mal mať úrad pre dohľad možnosť nariadiť prevod poistného kmeňa len v prípadoch, kedy preukázateľne hrozí ohrozenie poskytovania zdravotnej starostlivosti, alebo ak je zavedená nútená správa. Malé nemocnice odmietajú možnosť odplatného prevodu.
Niektoré subjekty v rámci pripomienkového konania vzniesli aj požiadavky nad rámec zákona. VšZP napríklad navrhla zavedenie ďalšieho parametra do prerozdeľovacieho mechanizmu, ktorým by boli tzv. “špecifické nákladové skupiny“. Dodáva, že prerozdeľovanie by sa tak stalo solidárnejším a tok vybraného poistného by sa presnejšie nasmeroval za poistencami s vyššími nákladmi na liečbu. Ministerstvo financií zase žiada novelizovať vyhlášku o rozsahu a výške tvorby technických rezerv a opravných položiek k pohľadávkam, ktoré je možné zahrnúť do daňových výdavkov zdravotných poisťovní, a to tak, aby bolo zrejmé, v akej výške sa vytvárajú jednotlivé rezervy. Malo by to byť vo výške 20 %, 50 % a 100 %, ak od splatnosti pohľadávky uplynulo obdobie dlhšie ako 360 dní, 720 dní a 1 080 dní.
© 2011, Autorské práva SITA a.s. a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
Archív článkov
Aktuality
Inovatívny systém ePN prekročil významný míľnik v digitalizácii práceneschopnosti
Sociálna poisťovňa
Finančná podpora pre agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti
Ministerstvo zdravotníctva SR