Doba prináša nové riziká a kontrola musí byť flexibilná, NKÚ preverí kompenzácie i výstavbu nemocníc

„Dnešná doba je poznačená fenoménom kríz, ktoré súvisia so šírením nebezpečných chorôb, vojnou na Ukrajine, ale aj energetickou krízou či vysokou mierou inflácie. Tieto mimoriadne udalosti zásadným spôsobom ovplyvňujú udržateľnosť rozvoja spoločnosti a s tým je spojené riziko nielen nezákonného, ale tiež nehospodárneho používania verejných financií i majetku. A tieto skutočnosti sa v konečnom dôsledku premietajú do plytvania a nebezpečného zadlžovania nielen súčasnej, ale hlavne budúcich generácií,“ konštatuje predseda slovenských kontrolórov Ľubomír Andrassy a dodáva, že aj preto bolo nevyhnutné zmeniť klasické fungovanie úradu a vniesť do jeho života prvky flexibility, inovatívnosti a včasnosti. „Máme záväzok voči spoločnosti hodnotiť plnenie strategických dokumentov štátu, zúčtovávať rozhodnutia politikov v kontexte doby včas, aby mali spoločnosť, zodpovedné ministerstvá či verejné inštitúcie čas na prijímanie pozitívnych zmien,“ uzatvára predseda NKÚ.

Jedno z najvýznamnejších celospoločenských rizík doby je kríza v oblasti energetiky, na ktorú v ostatných dvoch rokoch reaguje vláda kompenzačnými opatreniami. „V tejto súvislosti chceme preveriť konanie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, fungovanie MH Teplárenský holding a pozrieme sa tiež na opatrenia ministerstva hospodárstva. Zameriame sa pritom nielen na zákonnosť, ale aj účelnosť použitia národných a európskych financií pri riešení zmiernenia dopadov energetickej krízy,“ vysvetlil Ľ. Andrassy. Keďže energetická kríza je téma, ktorá sa netýka len Slovenska, ale celej Európy, slovenskí kontrolóri sú v kontakte s auditnými národnými inštitúciami členských krajín EÚ. „V záujme profesionality, odbornosti a vygenerovania príkladov dobrej praxe chceme porovnať opatrenia prijímané počas energetickej krízy na Slovensku a v iných členských krajinách Únie,“ dodal predseda NKÚ. O tejto téme bude s európskymi kontrolórskymi lídrami diskutovať budúci týždeň na zasadnutí Kontaktného výboru v metropole Portugalska, ktorý tvoria zástupcovia najvyšších kontrolných inštitúcií členských krajín EÚ a Európskeho dvora audítorov.

Kontrolu účasti Slovenska na Svetovej výstave Expo v Dubaji pripravoval úrad na základe rizikovej analýzy ešte pred májovým rozhodnutím parlamentu, výkon auditu však bolo potrebné spustiť až po zúčtovaní všetkých nákladov, oficiálnom ukončení administratívnych a finančných povinností. Poslanci parlamentu uznesením zaviazali národných kontrolórov k vykonaniu tejto kontroly, a to nielen v kontexte aktivít organizovaných rezortom hospodárstva, ale v širších súvislostiach priamej i nepriamej participácie iných verejných, resp. štátnych organizácií. V tomto prípade budú kontrolóri preverovať dodržanie zákonných pravidiel a taktiež naplnenie princípov efektívneho a hospodárneho využívania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Z predbežných analýz kontrolórov vyplynulo riziko súvisiace s tým, či aktivity, ktoré sa realizovali v Dubaji, boli rozpočtovo kryté, prešli procesom schvaľovania a kompetentné osoby dodržali povinnosti pri nakladaní s verejnými zdrojmi.

Kontrolný úrad sa chce pozrieť aj na fungovanie vyšších územných celkov (VÚC) v oblasti zdravia. „Budeme sa zaujímať, ako sa využívajú nehnuteľnosti určené na zdravotnícke účely, ako župy zhodnocujú tento majetok a ako k nemu pristupujú tí, čo ho majú v prenájme. Tiež chceme vedieť, ako sa VÚC pripravujú na to, že niektoré z týchto prenájmov sa budú končiť a bude potrebné robiť nové transparentné súťaže,“ poodhalil šéf kontrolórov. Zároveň sa pripravujú aj cielené, tzv. follow-up kontroly v Slovenskom pozemkovom fonde, Pôdohospodárskej platobnej agentúre a v zdravotníctve, ktoré budú zamerané na to, či sa realizujú odporúčania úradu prijaté na základe predchádzajúcich kontrol. Ešte v druhej polovici roka plánuje NKÚ doplniť plávajúci plán kontrol pravdepodobne o témy súvisiace s vojnou na Ukrajine alebo realizáciou stratégie podpory nájomného bývania.

Časť kontrol na tento rok bola naplánovaná vopred a zostávajúca personálna kapacita úradu sa využije v priebehu roka na kontroly, ktoré je potrebné urobiť vzhľadom na ich aktuálnosť a závažnosť. NKÚ tak ustúpil od čisto klasického plánovania, ktoré sa začínalo vždy viac ako jeden kalendárny rok pred samotným výkonom kontroly a výsledky boli k dispozícii niekedy až v ďalšom roku. Ročne NKÚ urobí 40 až 45 kontrol, pri ktorých preverí 350 až 450 subjektov. Na tento rok bolo po prvýkrát pripravených menej kontrol - 26, ktoré sa ale postupne rozšíria. Svoje aktivity úrad plánuje na základe rizikových analýz. Okrem samotných kontrolórov môže úrad využiť aj odborných zamestnancov úradu, najmä analytikov a odborníkov, ktorí sa špecializujú na follow-up kontroly.