V
§ 84 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "
Zákonník práce") sú ustanovené jednotlivé právne predpoklady, ktoré musia byť kumulatívne a obligatórne splnené preto, aby mal pracovný poriadok právnu relevanciu a spôsoboval právne následky v prípade jeho porušenia a upravoval pracovnoprávne vzťahy.
Pracovný poriadok môže podľa
§ 84 ods. 1 Zákonníka prácezamestnávateľ vydať
len po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný v celom rozsahu
. Pritom
Zákonník práce neustanovuje formu a ani obsah takéhoto predchádzajúceho súhlasu. Preto takýto súhlas môže byť zástupcami zamestnancov daný aj neformálne, pre právnu jednoznačnosť a preukaznosť je však vhodná písomná forma. Tak napríklad môže ísť o zápisnicu z rokovania zástupcov zamestnancov, na ktorom vyslovili prechádzajúci súhlas s pracovným poriadkom. Taktiež
Zákonník práce neustanovuje obsahové náležitosti takéhoto súhlasu. Pritom ale z povahy veci vyplýva, že musí ísť o jednoznačný súhlas zástupcov zamestnancov a je potrebné presne uviesť pracovný poriadok, s ktorým sa vyslovuje súhlas.
Pritom musí ísť
o prechádzajúci súhlas zástupcov zamestnancov
, ktorý je daný ešte pred platnosťou a účinnosťou pracovného poriadku, nemôže teda ísť
o následný súhlas
po zverejnení pracovného poriadku,
prípadne len o jeho prerokovanie so zástupcami zamestnancov
.
Cieľom pracovného poriadku je podľa
§ 84 ods. 2 Zákonníka práce konkretizovať jednotlivé ustanovenia
Zákonníka práce, ktoré nenašli svoje vyjadrenie v
Zákonníku práce, teda pracovný poriadok nemôže ísť nad rámec a ani do rozporu s týmto právnym predpisom, inak by bol neplatný v rozsahu, v akom odporuje tejto právnej úprave. Uvedené vyplýva z toho, že pracovný poriadok je vnútorným normatívnym predpisom podzákonného charakteru, ktorý nesmie odporovať zákonnej a ani vykonávacej právnej úprave.
Pracovný poriadok môže podľa
Zákonníka práce zaviazať len podriadených zamestnancov konkrétneho zamestnávateľa, teda možno konštatovať, že má obmedzenú personálnu pôsobnosť. Preto nemôže zaviazať subjekty, ktoré stoja mimo zamestnávateľa, a to ani vtedy, pokiaľ tieto subjekty majú so zamestnávateľom uzatvorenú zmluvu podľa občianskeho alebo obchodného práva.
Podľa
§ 84 ods. 3 Zákonníka práce pracovný poriadok nadobúda účinnosť odo dňa, ktorý je v ňom určený, najskôr však dňom, ktorým bol u zamestnávateľa zverejnený v konkrétnom prípade. Tým sa zabraňuje, aby sa pracovný poriadok vzťahoval na podriadených zamestnancov ešte pred okamihom jeho zverejnenia, teda predtým, keď mali možnosť relevantne sa s ním oboznámiť.
Informovanosť je podstatným principiálnym východiskom, ktorá požaduje, aby boli zamestnanci oboznámení s pracovným poriadkom ešte pred jeho účinnosťou a taktiež, aby boli vopred oboznámení s každou jeho zmenou alebo následnou úpravou. Taktiež musí byť podľa
§ 47 ods. 2 Zákonníka práce každý zamestnanec, ktorý bol prijatý do pracovného pomeru u zamestnávateľa pri nástupe do zamestnania oboznámený s pracovným poriadkom, pričom ide o právnu povinnosť zamestnávateľa.
V prípade pracovného poriadku je potrebné vyzdvihnúť aj transparentnosť v súvislosti s jeho prijímaním a oboznamovaním. Preto je potrebné, aby bol pracovný poriadok riadne prístupný u zamestnávateľa a aby sa podriadení zamestnanci, na ktorých sa pracovný poriadok vzťahuje, mali možnosť s ním oboznámiť. Pritom
Zákonník práce neustanovuje, akou formou má byť pracovný poriadok jednotlivým zamestnancom prístupný. Preto možno voliť sprístupnenie písomného vyhotovenia pracovného poriadku v prístupnej miestnosti pre jednotlivých zamestnancov alebo aj cestou sprístupnenia pracovné