Pre proces dokazovania pred RÚVZ platia určité všeobecné princípy, ktoré formuluje a ustanovuje v
§ 3 správny poriadok. Podľa
§ 3 ods. 1 správneho poriadkupri dokazovaní musia správne orgány postupovať v súlade s právnym poriadkom štátu, teda ide o
princíp zákonnosti
procesu dokazovania, ktorý požaduje, že žiadny z dôkazných prostriedkov nemôže byť získaný nezákonným spôsobom a každý takto získaný a vykonaný dôkaz nebude správnym orgánom/RÚVZ akceptovaný.
Proces dokazovania musí byť výsledkom úzkej kooperácie a súčinnosti rozhodujúceho subjektu a účastníkov správneho konania, teda ide o
princíp súčinnosti
pri dokazovaní, ktorý je ustanovený v
§ 3 ods. 2 správneho poriadku. Správny orgán/RÚVZ prijíma dôkazné prostriedky účastníkov správneho konania, vyhodnocuje ich jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, v rámci súčinnosti potom dochádza k preukazovaniu jednotlivých faktov podstatných pre správne konanie.
Rozhodnutie správneho orgánu/RÚVZ musí vyplývať zo správne zisteného skutkového stavu veci, pričom tento princíp sa označuje ako
princíp materiálnej pravdy
a je ustanovený v
§ 3 ods. 5 správneho poriadku. Tento princíp si bezpodmienečne vyžaduje, aby dokazovanie prebehlo takým spôsobom, že závery z neho vyplývajúce budú jednak vecne a jednak právne odôvodnené a správne. Vecná správnosť dokazovania si vyžaduje, aby dokazovanie prebehlo v logickej štruktúre, kde jednotlivé dôkazné prostriedky sú vzájomne podmienené a súvisia. Právna stránka procesu dokazovania si vyžaduje, aby proces dokazovania prebehol tak, že výsledné prvostupňové rozhodnutie je právne správne a odôvodnené.
Správne orgány/RÚVZ pritom musia spolupracovať nielen s inými správnymi orgánmi pri zisťovaní materiálnej pravdy, ale taktiež s inými štátnymi orgánmi, napríklad so súdmi. Pokiaľ vznikne akákoľvek otázka, ktorá je v konaní pred iným správnym orgánom alebo súdom, tak rozhodujúci správny orgán/RÚVZ má právnu povinnosť prerušiť predmetné správne konanie a vyžiadať si od daného správneho orgánu alebo súdu podklady a až následne môže pokračovať v danom správnom konaní.
Podstatným je preto aspekt vzájomnej informovanosti, ktorý sa vzťahuje nielen na správne orgány, ale aj na štátne orgány. Uvedený aspekt je potrebné dodržiavať aj z hľadiska možného protiprávneho súbehu právnych zodpovedností, totiž nemôže sa stať, aby osoba bola za jeden a ten istý skutok stíhaná trestnoprávne v podobe uloženého trestu a aj administratívnoprávne v podobe uloženia pokuty za priestupok.
Pri dokazovaní je potrebné pristupovať k predloženým dôkazným prostriedkom extenzívnym náhľadom a výkladom, pretože podľa
§ 34 ods. 1 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
Preto jednotlivé dôkazné prostriedky, ktoré sú ustanovené v
§ 34 ods. 2 správneho poriadkunepredstavujú taxatívny výpočet dôkazných prostriedkov a môžu byť ešte aj iné,
správnym poriadkomvýslovne neustanovené, ktoré môžu byť správnym orgánom vykonané v správnom konaní. Ide napríklad o rôzne audiovizuálne záznamy, ktoré preukazujú skutočnosti, ktoré sú podstatné v predmetnom správnom konaní.
Pokiaľ správny orgán/RÚVZ neuzná určitý dôkazný prostriedok, ktorý mohol byť podstatným v správnom konaní, má možnosť účastník správneho konania podľa
§ 53 ods. 1 správneho poriadku podať odvolanie, ktoré je riadnym opravným prostriedkom v správnom konaní. Odvolacie konanie však predlžuje čas, kým dôjde k vydaniu právoplatného rozhodnutia vydaného v správnom konaní, ktoré je potom následne aj vykonateľné. Preto je podstatné, aby boli dôkazné prostriedky v správnom konaní riadne a včas vykonané správnym orgánom.
Pre dokazovanie je taktiež nevyhnutné nielen to, aby boli dôkazné prostriedky vykonané správnym orgánom/RÚVZ, ale aby ich aj posúdil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, pričom ide o veľmi náročnú úlohu, ktorá vyplýva z
§ 34 ods. 5 správneho poriadku. Vyžaduje si to predovšetkým komplexné posúdenie dôkaznej situácie, jej porovnanie s predmetom správneho konania, zváženie dôkaznej váhy daného dôkazného prostriedku. Pokiaľ správny orgán/RÚVZ nevykonal určitý dôkazný prostriedok, tak si to musí podľa
§ 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne odôvodniť.
Účastník správneho konania musí navrhnúť na vykonanie dôkazy, ktoré sú mu známe a ktoré prispejú k objasneniu skutkového stavu veci v konkrétnom prípade. Správny orgán/RÚVZ má k dispozícii sankčné opatrenia, pokuty, ktoré sú použiteľné v prípade, že účastník správneho konania nepredloží riadne a včas dôkazné prostriedky, ktoré sú mu známe, pričom ale najskôr vyzve účastníka správneho konania na predloženie takýchto dôkazných prostriedkov.
Podľa
§ 34 ods. 6 správneho poriadku platí, že skutočnosti, ktoré sú správnemu orgánu/RÚVZ známe alebo sú mu známe z úradnej činnosti netreba dokazovať, pričom môže ísť napríklad o informácie z rozhodovania daného správneho orgánu, ktoré si správny orgán/RÚVZ môže vyhľadať z vlastnej spisovej evidencie a ide o úradne overené a potvrdené právne skutočnosti. V tomto prípade postačuje, keď účastník konania poukáže na právny fakt, ktorý môže byť podstatným v danom správnom konaní a má význam.
PRÍKLAD Č. 1
V prípade správneho konania pred RÚVZ postačuje, k
