ZÁKLADNÉ MODELY ZDRAVOTNÝCH SYSTÉMOV

Prvou krajinou sveta, ktorá implementovala národný systém sociálneho poistenia, bolo Nemecko. Stalo sa tak v roku 1883, keď nemecký parlament schválil zákon, ktorý zaviedol systém povinného zdravotného poistenia pre vybrané skupiny zamestnancov. Tento systém bol postavený na princípe solidarity a princípe . (Busse et al., 2004)

Princíp solidarity znamená, že peňažné a nepeňažné benefity boli financované z proporcionálnych platieb z povinného a dobrovoľného poistenia členov a ich zamestnávateľov. Princíp , vo voľnom preklade princíp priebežných platieb, znamená, že všetky finančné prostriedky, ktoré sa vyzbierali od platiteľov, slúžili na pokrytie okamžitých potrieb členov.

Bismarckov systém získal svoje meno po vtedajšom nemeckom kancelárovi Otto von Bismarckovi a v neskorších rokoch sa začal používať aj na financovanie rizík spojených s nehodami pri práci (1884), starobnými dôchodkami (1889), nezamestnanosťou (1927) a dlhodobou starostlivosťou (2004). Vtedajším Bismarckovým cieľom bolo riešiť sociálne nepokoje a ekonomicky oslabiť dobrovoľné sociálne poistenie odborov a cirkvou riadené pracovné federácie. Štrukturálna kontinuita systému sociálnej starostlivosti je jednou z hlavných čŕt historického vývoja nemeckého zdravotného systému až po súčasnosť.

Podľa (CESifo, 2008) môžeme Bismarckov systém charakterizovať nasledujúcimi tromi bodmi:

Príspevky a výdavky počas 120 ro­kov fungovania zdravotného poistenia podstatne narástli. Hlavným dôvodom bol rast benefitov. Pri pozeraní sa na rastúce náklady by sme tiež nemali prehliadnuť, že financovanie benefitov prostredníctvom príspevkov založených na princípe , bolo kľúčové pri poskytovaní zdravej finančnej bázy pre financovanie zdravotného systému počas dvoch svetových vojen, mega-inflácie v roku 1923, ekonomickej krízy v roku 1929 a zavedení úplne novej meny v roku 1948.

Základným princípom "nemeckého štýlu" kontroly nákladov bola "príjmovo orientovaná výdavková politika" (Busse et al., 2004) s cieľom garantovať stabilnú výšku odvodov. Toto bol dôležitý cieľ v čase ekonomickej reštrukturalizácie a rastúcej medzinárodnej konkurencie, pretože odvody sú spoločne platené zamestnávateľmi a zamestnancami. A preto, rast vo výške odvodov je v Nemecku vnímaný ako otázka medzinárodnej konkurencieschopnosti.