Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Výpoveď svedka pred regionálnym úradom verejného zdravotníctva
Dátum: Rubrika: Právo
V rámci konania pred príslušným regionálnym úradom verejného zdravotníctva môže vzniknúť potreba overiť určité skutočnosti prostredníctvom svedeckej výpovede. Pritom v súvislosti s výpoveďou svedka má regionálny úrad verejného zdravotníctva (ďalej len "RÚVZ") určité podstatné právne povinnosti, ktoré si musí splniť. Predovšetkým musí oboznámiť svedka ešte pred svedeckou výpoveďou o jeho právnej povinnosti vypovedať pravdivo a nezamlčať žiadnu z jemu známych skutočností, s výnimkou, že má uloženú povinnosť mlčanlivosti, ktorej nebol zbavený v danom prípade. Svedok taktiež nemôže vypovedať o určitých skutočnostiach, napríklad o utajovaných skutočnostiach, ktoré sú ustanovené osobitnou právnou úpravou. Taktiež má svedok možnosť odoprieť svedeckú výpoveď, ale len za predpokladov daných platnou právnou úpravou.
Priebeh dokazovania pred RÚVZ, právna úprava
Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platí, že orgány verejného zdravotníctva (sem patria aj RÚVZ) v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb postupujú podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ktorým je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len "správny poriadok"), ak tento zákon neustanovuje inak. Preto aj na proces dokazovania pred RÚVZ sa vzťahuje správny poriadok.
Správne konanie predstavuje zákonom presne ustanovený proces jednotlivých štádií, ktoré tvoria logický štruktúrovaný celok. Právnym základom pre správne konanie prebiehajúce pred RÚVZ je správny poriadok. Tento právny predpis upravuje jednotlivé štádiá správneho konania. Výpoveď svedka je konkrétnym dôkazným prostriedkom, ktorý je významným z hľadiska preukázania materiálnej pravdy, zistenie ktorej je nevyhnutné aj pre zistenie a objasnenie skutkového stavu veci, ktorá je predmetom správneho konania, prebiehajúceho pred RÚVZ. Taktiež je výpoveď svedka procesným inštitútom, ktorý je obsiahnutý v dôkaznom konaní, ktoré je významnou súčasťou procesu správneho konania.
V záujme objasnenia skutkového stavu správneho konania pred RÚVZ je potrebné nielen, aby výpoveď svedka bola jasná, zrozumiteľná a mala jednoznačný vzťah k predmetu správneho konania, ale je taktiež nevyhnutné, aby bola vykonávaná RÚVZ zákonným, právne súladným spôsobom. Pritom účastníci správneho konania majú právo navrhovať RÚVZ dôkazy na preukazovanie svojich tvrdení v správnom konaní. Tieto dôkazné prostriedky majú rôznu dôkaznú váhu z hľadiska preukázania tvrdení podstatných pre správne konanie. Proces vykonávania dôkazov a ich vyhodnocovanie je úlohou a zároveň oprávnením RÚVZ, ktorý hodnotí každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach v kontexte vzťahu dôkazov navzájom a predmetu správneho konania.
Proces dokazovania pred príslušným RÚVZ
Proces dokazovania je integrálnou súčasťou správneho konania a jeho podstatnou súčasťou. V rámci správneho konania sa totiž uplatňujú jednotlivé procesné inštitúty, akým je napríklad doručovanie, predvolanie alebo predvedenie svedkov alebo počítanie lehôt. Tieto procesné inštitúty sú nevyhnutné pre vydanie prvostupňového rozhodnutia RÚVZ v správnom konaní. Takouto podstatnou súčasťou správneho konania pred RÚVZ je aj dokazovanie, ktoré je výsledkom vykonania dôkazov v správnom konaní.
Výpoveď svedka je jedným z podstatných dôkazných prostriedkov, ktoré sa uplatňujú v správnom konaní. Preto je tento dôkazný prostriedok ovplyvnený dôkazným procesom, napríklad ostatnými dôkazmi, ktoré sa v dôkaznom konaní vykonali. Výpoveď svedka totiž RÚVZ musí posúdiť v kontexte/súvislosti iných dôkazných prostriedkov a taktiež vo vzťahu k predmetu správneho konania. Pritom je podstatné objektívne zistiť skutkový stav veci, objasniť predmet správneho konania pred RÚVZ, a tým dosiahnuť cieľ jeho výkonu.
V rámci dôkazného konania pritom RÚVZ musí striktne uplatňovať a dodržiavať zásadu objektívneho zistenia skutkového stavu veci, ktorá požaduje, aby rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, ktorý je výsledkom riadne prebehnutého procesu dokazovania v správnom konaní. O uvedenom svedčí § 3 ods. 5 správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
Jednotlivé RÚVZ taktiež dbajú o to, aby pri rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, pričom ide o kogentnú právnu úpravu. Všetci účastníci správneho konania majú pritom rovnaké procesné práva, teda každý účastník správneho konania môže slobodne navrhovať dôkazné prostriedky na preukazovanie svojich tvrdení. Účastník správneho konania pred RÚVZ má procesnú spôsobilosť, ktorá sa odvíja od jeho spôsobilosti na právne úkony, teda pokiaľ má účastník správneho konania obmedzenú spôsobilosť na právne úkony podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, tak bude mať obmedzenú aj procesnú spôsobilosť v správnom konaní, ktoré pred RÚVZ prebieha.
V rámci správneho konania môže navrhovať dôkazy popri účastníkovi správneho konania aj zúčastnená osoba, pokiaľ ju správny orgán na správneho konanie prizve a prizná jej takéto právne postavenie. Právne postavenie zúčastnenej osoby je predmetom § 15a správneho poriadku. Taktiež zákonní zástupcovia, prípadne opatrovníci môžu navrhovať dôkazné prostriedky, napríklad vtedy, keď je účastníkom správneho konania osoba, ktorá je maloletá alebo ide o účastníka správneho konania, o ktorého pobyte správny orgán nemá vedomosť.
Pritom RÚVZ má právnu povinnosť zistiť presne skutkový stav a na ten účel si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Podkladom pre vydanie rozhodnutia v správnom konaní sú pritom aj dôkazy, ktoré boli pred RÚVZ riadne vykonané. Vykonávanie dôkazov je procesnou úlohou RÚVZ, ktorý je správnym orgánom. Právne postavenie účastníkov správneho konania a zúčastnených osôb v dokazovaní ustanovuje § 33 správneho poriadku, podľa ktorého účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán/RÚVZ je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
V dôkaznom konaní budú pripustené všetky prostriedky, ktoré boli nadobudnuté právne súladným spôsobom a ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci v danom prípade. V kontexte uvedeného je potrebné právny pojem "dôkaz" ponímať extenzívne. O uvedenom svedčí § 34 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
Taktiež navyše platí, že v § 34 ods. 2 správny poriadok len demonštratívne ustanovuje, že dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny, ohliadka, ale pripúšťa v súlade s § 39 správneho poriadku aj čestné vyhlásenie. Pritom podľa
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
