Vybrané obsahové aspekty zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti (I.)

Vzhľadom na to, že pre analýzu vybraných obsahových náležitostí zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti je potrebné ozrejmiť aspoň v stručnosti systém zdravotníckeho práva, prvá časť článku sa venuje vybraným zákonným a podzákonným predpisom tvoriacim zdravotnícku legislatívu v Slovenskej republike. Výpočet jednotlivých zákonných a podzákonných predpisov tak nie je (a z hľadiska rozsahu článku ani nemôže byť) vyčerpávajúci. [1] V rámci analýzy obsahových náležitostí zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti článok vychádza predovšetkým zo zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach“). Medzi vybrané obsahové aspekty zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktoré mám v článku na zreteli, patrí predovšetkým okruh poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, s ktorými musia mať zdravotné poisťovne uzavretú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ďalej rozsah a spôsob úhrady zmluvne dohodnutej zdravotnej starostlivosti s dôrazom na všeobecnú ambulantnú zdravotnú starostlivosť, špecializovanú ambulantnú zdravotnú starostlivosť, jednodňovú zdravotnú starostlivosť (ďalej len „JZS“), spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky (ďalej len „SVLZ“) a ústavnú zdravotnú starostlivosť. Osobitný dôraz v rámci analýzy zmluvne dohodnutého spôsobu úhrady za ústavnú zdravotnú starostlivosť pritom kladiem na (v súčasnosti v ústavných zdravotníckych zariadeniach už prevládajúcu) úhradu podľa systému diagnosticko-terapeutických skupín.

Vzhľadom na značnú komplikovanosť a rozsah zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, s prihliadnutím na subjektívne autorské limity pri spracovávaní predmetnej problematiky, a napokon aj so zreteľom na snahu o prehľadnosť celého textu, nie je cieľom článku podrobná analýza všetkých aspektov zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti [2], ale článok má mať skôr prehľadový a systematizujúci charakter. Aj takto koncipovaný článok môže mať pre čitateľa určitý prínos, keďže o zmluvách o poskytovaní zdravotnej starostlivosti existuje iba minimum publikovanej právnickej literatúry. [3]

Systém zdravotníckeho práva

Systém zdravotníckeho práva v Slovenskej republike je tvorený značne komplikovanou a dosť neprehľadnou spleťou právnych noriem rozličnej právnej sily. Základom tohto systému je súbor právnych predpisov prijatých v rámci rozsiahlej reformy zdravotníckej legislatívy v septembri 2004. V tomto období bol prijatý zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti“), zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“), zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a tiež zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach. Tento súbor na seba logicky nadväzujúcich zákonov dopĺňa ešte dvojica zákonov z roku 2011 upravujúcich liekovú politiku. Ide o zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia.

Podzákonnú úroveň úpravy poskytovania zdravotnej starostlivosti predstavujú predovšetkým nariadenia vlády Slovenskej republiky a vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „MZ SR“). So zreteľom na predmet tohto článku patria medzi tie najdôležitejšie z nich napr. nariadenie vlády č. 776/2004 Z. z., ktorým sa vydáva Katalóg zdravotných výkonov (ďalej len „nariadenie vlády č. 776/2004 Z. z.“), nariadenie vlády č. 777/2004 Z. z., ktorým sa vydáva Zoznam chorôb, pri ktorých sa zdravotné výkony čiastočne uhrádzajú alebo sa neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia, nariadenie vlády č. 640/2008 Z. z., ktoré upravuje podrobnosti o minimálnej sieti poskytovateľov (ďalej len „nariadenie vlády č. 640/2008 Z. z.“), nariadenie vlády č. 226/2005 Z. z. o výške úhrady za zdravotnú starostlivosť, ktorú uhrádza zdravotná poisťovňa poskytovateľovi lekárskej služby prvej pomoci (ďalej len „nariadenie vlády č. 226/2005 Z. z.“), nariadenie vlády č. 115/2018 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška úhrad zdravotnej poisťovne za poskytovanie zubno-lekárskej pohotovostnej služby a ambulantnej pohotovostnej služby, spôsob výpočtu a pravidlá výpočtu týchto úhrad (ďalej len „nariadenie vlády č. 115/2018 Z. z.“). [4] Tento systém podzákonných predpisov dopĺňa okrem iného tiež vyhláška MZ SR č. 84/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú určujúce znaky jednotlivých zdravotníckych zariadení (ďalej len „vyhláška MZ SR č. 84/2016 Z. z.“) a opatrenie MZ SR č. 07045/2003 – OAP, ktorým sa ustanovuje rozsah regulácie cien v oblasti zdravotníctva (súčasťou opatrenia je aj úprava úhrady zdravotnej poisťovne za nedávno vytvorené urgentné príjmy I. a II. typu).

Systém zdravotníckeho práva napokon dopĺňajú viaceré odborné usmernenia MZ SR podľa § 45 ods. 1 písm. b) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, ako aj metodické usmernenia, ktoré vydáva na základe § 20 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „ÚDZS“). Vo vzťahu k úhradám za ústavnú zdravotnú starostlivosť má význam predovšetkým metodické usme