Utajené pôrody v Slovenskej republike

Medzi základné práva a slobody podľa Ústavy Slovenskej republiky patrí právo na život. Podľa čl. 15 ods. 1 (cit.): „...ľudský život je hodný ochrany už pred narodením“. O prirodzenom práve každého dieťaťa na život pojednáva aj Dohovor o právach dieťaťa, prijatý v roku 1989 [1], v ktorom podľa čl. 7 je ustanovené právo každého dieťaťa byť registrované ihneď po narodení a mať od narodenia právo na meno, právo na štátnu príslušnosť, a pokiaľ to je možné, právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.

Rodičovstvo je v zmysle zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. – ďalej len „zákon o rodine“ (cit.): „...mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa...“ [2] V živote človeka však nastanú situácie, či už sú vyvolané zdravotnými, sociálnymi alebo ekonomickými problémami, keď rodičia dieťa nechcú, príp. nemôžu vychovávať a skutočnosť, že sa dieťa narodí, chcú utajiť.

Čo je utajený pôrod?

Utajené pôrody na Slovensku nie sú ešte celkom známym a zaužívaným pojmom pre verejnosť, zatiaľ čo tzv. baby box (hniezdo záchrany) je čoraz viac využívaný a populárny spôsob „odkladania“ dieťaťa matkou. O uvedenej problematike si môžete prečítať viac v článku Hniezdo záchrany a jeho právna úprava v Slovenskej republike uverejnenom v tomto časopise [3].

Utajený pôrod môžeme chápať ako utajenie matky dieťaťa po pôrode. V praxi to znamená, že sa jej meno nedozvieme z rodného listu dieťaťa alebo iných príslušných dokumentov.

Ako sme už naznačili, čoraz častejšie sa v spoločnosti stretávame so situáciami, kedy napríklad matka vie, že nezvládne výchovu svojho novonarodeného dieťaťa, nemá na to dostatočné finančné prostriedky, alebo ide o tzv. „nechcené dieťa“ napríklad z dôvodu znásilnenia a pod. Eventualita utajeného pôrodu poskytuje ženám určité riešenie tohto problému, namiesto toho, aby podstúpili interrupciu. Výhodou tejto možnosti je utajenie identity matky a maximálna možná zdravotná starostlivosť v zdravotníckom zariadení poskytnutá ako matke, tak aj jej dieťaťu. Ďalšou výhodou je aj preplatenie nákladov od zdravotnej poisťovne, v ktorej je žena poistená.

Takúto formu pôrodu upravuje zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“), ktorý spomína problematiku utajovaného pôrodu v ust. § 11 ods. 11 (cit.): „...žena, ktorá písomne požiada o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom, má právo na osobitnú ochranu svojich osobných údajov...“ [4].

Otázka teda znie, či môže o takýto utajený pôrod požiadať každá žena bez obmedzenia, alebo je to len pre vybrané kategórie žien? V slovenských právnych predpisoch odpoveď na túto otázku nenachádzame. Podľa nášho názoru je vhodné sa v budúcnosti v rámci úvah de lege ferenda touto otázkou zaoberať a zadefinovať kategóriu žien, ktoré môžu požiadať o utajený pôrod.

Pri kategorizácii týchto žien by sa nemala opomenúť ani existencia otcovských rodičovských práv k dieťaťu, o čom sa zmieňujeme v ďalšej časti textu. Požiadaním matky o utajený pôrod sa totiž v našich podmienkach prezumuje to, že otec sa svojich práv k dieťaťu vzdal tiež.